55 osobností - ZUŠ Jozefa Kresánka

Milí priatelia, predstavujeme Vám prvú osobnosť, ktorá neoddeliteľne patrí k našej škole. 

Prof. Jozef Kresánek, DrSc. - významný slovenský muzikológ, hudobný skladateľ,  pedagóg, zakladateľ slovenskej hudobnej vedy. Študoval kompozíciu na pražskom konzervatóriu a súčasne aj hudobnú vedu a estetiku na Filozofickej fakulte KU, kde sa stal v roku 1953 docentom, 1962 profesorom a v roku 1970 doktorom vied.  Pôsobil ako učiteľ hudby na učiteľskom ústave v Prešove, neskôr v hudobnom odbore Matice slovenskej v Martine. Bol externým riaditeľom Ústavu hudobnej vedy SAV v rokoch 1964-1965. Zastával odborné funkcie vo viacerých vedeckých kolégiách, bol členom mnohých umeleckých rád.

Muzikologické dielo prof. Jozefa Kresánka je neodmysliteľnou súčasťou nielen slovenskej, ale aj európskej kultúry. Ako pedagóg bol k svojim študentom láskavý, trpezlivý, vždy si pre nich našiel čas aj povzbudivé slovo a nezištne im odovzdával svoje vedomosti.

Naša škola je hrdá, že nám ministerstvo školstva v marci 1999 prepožičalo za mimoriadne výsledky práce čestný názov Základná umelecká škola Jozefa Kresánka.

Miriam Rodriguez Brüllová je výraznou umeleckou osobnosťou gitarového sveta.

Túžba hrať na gitare ju na našej Základnej umeleckej škole priviedla k pedagogičke Marcele Kukumbergovej. Talentovaná študentka a vynikajúca pedagogička, to je začiatok úžasnej kariéry našej absolventky.

Miriam študovala na Štátnom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave (bakalársky diplom). Magisterský diplom získala roku 2001 v Kanade na Université du Québec à Montréal a na Université Laval v Quebecu pod vedením špičkového gitaristu Alvara Pierriho. U toho istého profesora sa v rokoch 2002 - 2003 zdokonaľovala v interpretačnom umení v rámci postgraduálneho štúdia na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni.

Ako interprétka vážnej hudby vystupovala po celej Európe, Južnej a Severnej Amerike, Ázii a Afrike. Medzi najprestížnejšie pódia, na ktorých hrala, patria berlínsky Konzerthaus, veronské Teatro Filarmonico, rímske Auditorium Conciliazione, pražské Rudolfinum, či Soul Art Center. Spolupracovala so svetoznámymi gitaristami, ako sú Abel Carlevaro, Alvaro Pierri, Luise Walker, Oscar Ghiglia, Pavel Steidl, John Duarte, Hubert Käppel, Costas Cotsiolis, Zoran Dukić, Aniello Desiderio, Laura Young.

Získala najvyššie ocenenia na gitarových súťažiach na Slovensku i v zahraničí. Viedla majstrovské kurzy v Nemecku, Peru, Južnej Afrike, Rusku, Českej republike atď. Pedagogicky pôsobila na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni. V súčasnosti vyučuje na konzervatóriu v Bratislave.

Dana Dinková je absolventkou tanečného odboru ZUŠ Jozefa Kresánka, ktorý navštevovala v rokoch 1980 - 1984 pod vedením vynikajúcej pedagogičky Zdenky Mohnaczkej. Následne absolvovala tanečné konzervatórium v Bratislave a na VŠMU vyštudovala odbor choreografia baletu.

Počas svojej tanečnej kariéry pôsobila v balete SND v Bratislave, v Badene v Rakúsku, v New Yorku aj v Prahe. V roku 1995 sa stala laureátkou Česko-slovenskej choreografickej súťažnej prehliadky s tanečnou drámou Zjazvené spomienky. V roku 1997 sa významnou mierou pričinila o založenie Slovenského komorného baletu. Premiérovo preň pripravila tanečnú drámu Krvavá svadba. Ako choreografka spolupracovala s operetným divadlom v rakúskom Badene, Slovenským národným divadlom, Štátnym divadlom Košice, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, Divadlami Nová scéna a Aréna v Bratislave, Domom umenia v Piešťanoch. Je autorkou námetu, spolu libretistkou, režisérkou a choreografkou multižánrového diela Archa templárov. V Severočeskom divadle opery a baletu v Ústí nad Labem naštudovala predstavenie Cigánske kořeny/í, ktoré dostalo hneď dve prestížne ocenenia a hlavný interpret Cenu Thálie. Mimoriadny úspech malo aj predstavenie operety Franza Lehára Veselá vdova v réžii a choreografii Dany Dinkovej v Bukurešti. Ako herečka hrala vo filmoch Šípová Ruženka, Tábor padlých žien, Knieža a v televíznom seriáli Duchovia. V súčasnosti pôsobí ako umelecká riaditeľka baletu v Štátnej opere v Banskej Bystrici.

Eva Borušovičová absolvovala literárno-dramatický odbor pod láskavým vedením skvelej pedagogičky Márie Šmelíkovej. Tá svoju nadanú študentku podporovala nielen v divadelnej a bábkarskej tvorbe, ale aj literárnej. Na našej ZUŠ napísala Eva Borušovičová jeden zo svojich prvých divadelných scenárov - Zabudnite na Oparina. Na VŠMU študovala na Filmovej a televíznej fakulte na Katedre filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky. Po absolvovaní magisterského stupňa pokračovala na Katedre filmovej a televíznej réžie. Ako režisérka a scenáristka debutovala už ako študentka poviedkou "Neha" v celovečernom hranom poviedkovom filme "100% čistá láska". Jej celovečerný réžijný debut "Modré z neba" mal premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary. Komorný príbeh troch generácií žien žijúcich v dome na okraji mesta zaujal citlivým ženským pohľadom množstvo divákov. Televízny film „Amálka, ja sa zbláznim!“ je zase filmom rodinného typu, ktorý sa uvádzal pod titulom „detský krvák". Ide o poeticky ladený film o jednej svadbe, modrinách na duši a nádhernom súrodeneckom vzťahu. Ďalším filmom, ktorý Eva Borušovičová režírovala je filmová akčná komédia z mestského prostredia "Vadí nevadí". Dej filmu sa odohráva počas jedného víkendu v Bratislave a jej okolí.

Doktorandské štúdium absolvovala na VŠMU v odbore Filmová a televízna réžia. Počas štúdia spolupracovala so Slovenskou televíziou ako scenáristka a dramaturgička detských programov napr. „Od Kuka do Kuka“ a pripravovala scenár k veľkovýpravnému filmu „Jánošík – Pravdivá história“. Tvorba scenára zabrala niekoľko rokov, musela preštudovať obrovské množstvo archívnych dokumentov a záznamov. Film nakoniec vznikol v koprodukcii s Poľskom a Českom v réžii slávnej režisérky Agnieszky Holland a jej dcéry Kasie Adamik. Okrem filmovej réžie a scenáristiky sa Eva Borušovičová venuje aj literárnej a dramatickej tvorbe. Pravidelne píše do novín, časopisov, internetových magazínov. Je autorkou kníh „Urobíme všetko, čo sa dá“ , „Jánošík – Pravdivá história“, „Do plaviek“ a „Plány B“. Nedávno jej vyšla kniha pre deti „Dokonalé dieťa“. Píše a režíruje aj rozhlasové hry a je veľkou propagátorkou book klubov a čítania. Od filmu do divadla sa vracia aj vďaka svojim divadelným hrám. V divadle L+S zrežírovala svoje hry „69 vecí lepších než sex“ a „Zajačik“. Pre Divadlo Andreja Bagara v Nitre napísala a zrežírovala hru „Štefánik – Slnko v zatmení“. Prednáša na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Ateliéri filmovej a televíznej réžie.

Foto Lenka Jones

Zuzana Kopanicová absolvovala na našej škole druhý stupeň výtvarného odboru v roku 2014 u vynikajúceho pedagóga Mareka Žitňana. V štúdiu pokračovala na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave na Fakulte architektúry a dizajnu - štúdijný program dizajn. V súčasnoti pracuje ako brand and marketing manager vo firme WOOD & Company, kde sa stará o celkovú vizualitu a prezentáciu značky a tiež pracuje na rôznych grafických zakázkach.

Gustáv Beláček je svetová spevácka osobnosť operného sveta. Na našej Základnej umeleckej škole absolvoval spev u nezabudnuteľnej pedagogičky Ruženy Bolebruchovej. V Bratislave pokračoval v štúdii na Štátnom konzervatóriu u operného sólistu Róberta Szűcsa a na Vysokej škole múzických umení u profesorky Evy Blahovej. Vzdelanie si rozšíril aj na Mozartovej Akadémii a na Medzinárodnej Bachovej akadémii v Stuttgarte. Je absolútnym víťazom Medzinárodnej speváckej súťaže Antonína Dvořáka v Karlových Varoch v roku 1993, držiteľom 3. ceny na Medzinárodnej opernej súťaži Rocca delle Macie v Siene v roku 1994 a 1. ceny na Medzinárodnej speváckej súťaži Mikuláša Schneidra-Trnavského. V roku 1993 získal cenu nemeckého časopisu Opernwelt udeľovenej v rámci speváckej súťaže Belvedere vo Viedni a stal sa finalistom TIJI.

Jeho kariéra je nesmierne bohatá a významná, účinkuje na európskych a svetových operných scénách - v Ženeve, v Bruseli a v Štrasburgu. Vystupoval v pražskom Národnom divadle, v Štátnej opere Praha, v Janáčkovej Opere v Brne, v Karlsruhe, v Grazi, v Bazileji, v Ľubľane, v Klagenfurte, v Düsseldorfe, v Norimbergu a v Mníchove, v Drážďanoch, v Palerme, vo Verone, vo Florencii, v Belo Horizonte v Brazílii, v Toronte a v mnohých ďalších. Spieval aj v Kráľovskej opere v Kodani a v Kráľovskej opere Muscat v Ománe. Na scéne Opery SND v Bratislave stvárnil viaceré postavy.

Gustáv Beláček si získal svetové uznanie nielen vďaka svojmu rozsiahlemu opernému repertoáru, ale aj vďaka svojej koncertnej činnosti. Ako koncertný spevák vystúpil s Drážďanskou filharmóniou, Orchestre de la Suisse Romande, Orchestre National de France, New Jersey Symphony, San Francisco Symphony, Montreal Symphony, Cammerata New York, National Orchestra Taiwan, Symfonický orchester Bavorského rozhlasu a s mnohými ďalšími.

Predstavil sa pod taktovkou renomovaných dirigentov ako Sir Charles Mackerras, Zdeněk Mácal, Serge Baudo, Jiří Bělohlávek, Libor Pešek, Vladimír Válek, Leoš Svárovský, James Judd, Dennis Russel Davies, Aylton Escobar, Jurij Temirkanov, András Ligeti, Charles Dutoit, Alberto Zedda, Daniel Oren, Carlo Rizzi, Marin Alsop, Frédéric Chaslin, Mariss Jansons, Esa-Pekka Salonen, Kurt Masur, Seiji Ozawa a ďalší.

Účinkoval na prestížnych koncertných pódiách ako sú Royal Albert Hall v Londýne, Großes Festspielhaus v Salzburgu, Concertgebouw v Amsterdame a na mnohých významných festivaloch a podujatiach ako Bratislavské hudobné slávnosti, Pražská jar, Baltic Sea Festival v Štokholme, Rheingau a Luzerne Festival, BBC Proms a Arena di Verona.

Z nedávnych koncertných vystúpení spomenieme koncerty v Soči, koncert s Orchestrom Francúzskeho rozhlasu v Paríži a Novoročný koncert v Číne s Beethovenovou 9. Symfóniou.

Nahrávka Dvořákovho Requiem, ktorú realizoval s New Jersey Symphony Orchestra pod vedením Zdenka Mácala pre firmu Delos Label bola v roku 2001 ocenená americkou Grammy. V októbri roku 2008 prevzal v Miláne cenu nadácie Gabardi za interpretáciu diel Mozarta a Rossiniho. Foto Anton Sladek

Barbora Murínová je absolventkou tanečného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka, ktorú navštevovala v rokoch 1991 - 1995. Pedagogičkami, ktoré Barboru na tanečných sálach viedli, boli vynikajúce pedagogické osobnosti Ildiko Szalayová a Zdenka Mohnaczká. Barbora bola zároveň členkou tanečnej zložky detského folklórneho súboru Čečinka, ktorý na našej škole pôsobí.

Klasický tanec vyštudovala na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave, absolvovala v roku 2004. Potom pôsobila osem rokov v multimediálnom divadle Laterna magika, ktoré je jedným zo štyroch súborov Národného divadla v Prahe. V Laterne Magike účinkovala v inscenáciách: Kúzelný cirkus, Casanova, Rendez-vous, Legendy magickej Prahy. Následne ukončila štúdium na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave na Katedre tanečnej tvorby v odbore didaktika klasického tanca. Od roku 2011 bola členkou Baletu Bratislava, ktorý založil Mário Radačovský. Účinkovala v inscenáciách 3Balet, Czech In: Kylián - Vaculík. V roku 2012 sa stala členkou Tanečného súboru divadla Nová scéna, účinkovala v inscenáciách Romeo a Júlia, Princ a Večernica, Queen, Traja spolu. Od roku 2014 pôsobila v Balete Slovenského národného divadla. Počas svojej tanečnej kariéry spolupracovala s viacerými významnými choreografmi - Petr Zuska, Mário Radačovský, Stanislava Vlčeková, Šárka Ondrišová, Lukáš Timulák. V súčasnosti pôsobí ako pedagogička na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave a lektorka klasického tanca v Riverpark Dance School.

Martin Leginus je absolventom hudobného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Absolvoval hru na klavíri v triede vynikajúcej pedagogičky Moniky Borekovej. V štúdiu pokračoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave pod vedením významného dirigenta Zdeňka Bílka, posledného zo študentov slávneho českého dirigenta Václava Talicha. Na Vysokej škole múzických umení ďalej študoval na Hudobnej a tanečnej fakulte na Katedre skladby a dirigovania pod pedagogickým vedením medzinárodne uznávaného slovenského dirigenta - Ondreja Lenárda. Od roku 2006 pôsobí v Slovenskom národnom divadle. V rokoch 2013 až 2016 bol hudobným riaditeľom Štátnej opery v Prahe. V sezóne 2015/2016 bol hlavným hosťujúcim dirigentom Pražského komorného orchestra. Dirigoval vo významných svetových koncertných sálach ako viedenský a berlínsky Konzerthaus a na slávnej japonskej scéne Bunka Kaikan v Tokiu. V októbri 2015 absolvoval úspešné japonské turné so Štátnou operou Praha, kde dirigoval 20 predstavení opery Giuseppe Verdiho La Traviata. V rokoch 2018 až 2020 bol stálym hosťujúcim dirigentom Štátneho komorného orchestra v Žiline. V roku 2023 sa stáva riaditeľom Opery Slovenského národného divadla.

Martin Leginus dirigoval opery Orfeus a Eurydika, Carmen, Čarovná flauta, Barbier zo Sevilly, Macbeth, La Traviata, Aida, Nabucco, Otello, Rigoletto, Falstaff, Don Carlo, Sedliacka česť, Madama Butterfly, Bohéma, La Rondine, Manon Lescaut, Tosca, Predaná nevesta, Rusalka a mnoho ďalších, ako aj balety Labutie jazero, Spiaca krásavica, Luskáčik, Spartakus, Ivan Hrozný, Romeo a Júlia, Sylfida a Giselle.

Spolupracoval s celým radom významných sólistov, ako sú Ferruccio Furlanetto, Leo Nucci, José Cura, Anna Samuil, Desirée Rancatore, Eva Urbanová, Eva Hornyaková, Pavol Bršlík, Dalibor Jenis, Peter Mikuláš, Štefan Kocán a i.

Katarína Šafaříková je absolventkou Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka v literárno-dramatickom odbore. Počas štúdia na našej škole ju viedol skvelý tím pedagogičiek tvorivej dramatiky a umeleckého prednesu - Mária Šmelíková, Alexandra Skořepová, Miriam Kalinková, Veronika Kořínková. Katarínin herecký talent, láska k literatúre a umeleckému prednesu, zmysel pre humor a nadhľad na jednej strane a výnimočná citlivosť na druhej, ju priviedli k štúdiu herectva. V rokoch 2004 - 2008 študovala na Vysokej škole múzických umení pod vedením profesora Emila Horvátha. Už počas štúdia spolupracovala s Divadlom Thália v Košiciach, kde naštudovala titulnú postavu Alžbety Durínskej v hre Zoltána Egressyho Dobročinná v réžii Sándora Bekeho, v maďarčine. Po získaní magisterského titulu získala v Divadle Thália angažmán a odohrala v ňom viaceré krásne postavy napr. Roxanu v Cyranovi de Bergerac v slávnej hre Edmonda Rostanda v réžiii Károly Korognaia, Elzu v Čertovi od Ferenca Molnára v réžii Péter Valló.

Po troch rokoch v divadle sa Katarína vracia na Vysokú školu múzických umení. Túžba pokračovať vo vzdelávaní, výskume a aj pedagogickej činnosti ju priviedli späť na Divadelnú fakultu na Katedru herectva. V rokoch 2011 - 2014 študovala na doktorandskom štúdiu umelecký prednes a techniku javiskovej reči, v roku 2019 získala titul docent. V súčasnosti pokračuje vo svojej výučbe na VŠMU, kde so študentkami a študentmi pracuje aj režijne. V súkromnom sektore rozvíja techniku hovoreného prejavu u profesionálov slova, moderátorov, učiteľov apod.

Katarína Šafaříková sa venuje neustále aj umeleckej činnosti v divadle, filme, televízii a rozhlase na Slovensku aj v Čechách. Medzi jej najvýznamnejšie postavy určite patrí Naďa Hamplová vo filme Ondreja Šulaja Agáva, podľa románu Ladislava Balleka. Zo seriálovej tvorby napr. Irena von Lippi v seriáli Českej televízie První republika - režisér Biser A. Arichtev, alebo Nina Kalmanová v úspešnom seriáli Hniezdo pre RTVS - režisér Braňo Mišík. Spolupracovala okrem iných aj s filmovými a televíznymi režisérmi - Stanislav Párnický - film Čerešňový chlapec, Peter Magát - film Malá ríša, Róbert Šveda - seriál Nesmrteľní, Mesto tieňov. V Slovenskom rozhlase má okrem hereckých postáv za sebou aj réžiu, so študentmi herectva na VŠMU pripravila rozhlasovú hru pre celú rodinu s názvom Ako Rok spoznal svojich dvanásť roztopašných potomkov. Diváci na Slovensku ju mohli vidieť vo viacerých divadlách - Štátnom divadle Košice, Mestskom divadle Žilina, v Divadle Jána Palárika v Trnave, v Bratislave v SND a Divadle Ludus. V súčasnosti hrá v Divadle Jána Palárika v Trnave (W. Shakespeare: Troilos a Kressida, A. Christie: Pavučina) a v bratislavskom divadle Aréna (U. Hub:Zvieratká na letisku, U. Hub: Tučniaci koláče nepečú, V. Klimáček: Holokaust ). Počas svojej divadelnej kariéry spolupracovala okrem iných aj s režisérmi - Kamil Žiška, Rastislav Ballek, Juraj Bielik, Anna Petrželková, Viktor Kollár, Silvester Lavrík, Michael Vyskočáni. Foto Bára Podola

Peter Valentovič je absolventom hudobného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Skvelá pedagogička Lívia Habánová rozvíjala veľký talent mladého hudobníka v hre na klavíri. V štúdiu pokračoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, avšak už nielen v hre na klavíri u pedagogičky Evy Pappovej, ale študoval aj dirigovanie u Júliusa Karabu. V rokoch 1998 – 2005 pokračuje v štúdiu na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni, kde získal štipendium za najlepšie umiestnenie na prijímacích pohovoroch. Navštevoval odbor orchestrálne dirigovanie u Leopolda Hagera. Počas štúdia vo Viedni získal aj štipendium Viktora Bunzla za mimoriadny umelecký talent. V roku 2003 absolvoval študijný pobyt na Conservatoire National Superiéur de musique et de danse Paris v dirigentskej triede významného dirigenta Zsolta Nagya.

Peter Valentovič si svojim mimoriadnym talentom získal medzinárodné uznanie a spolupracuje s hudobnými telesami a opernými domami po celom svete. Hudobnú kariéru začínal ako skvelý klavirista, neskôr aj korepetítor a výnimočný dirigent. Ako klavirista účinkoval s Radio-Symphonieorchester Wien, s ktorým koncertoval na takých prestížnych podujatiach ako sú Salzburger Festspiele, Wien Modern či Wiener Festwochen v Rakúsku. Významnou je jeho klavírna i dirigentská spolupráca so slovenskou opernou divou Editou Gruberovou. Bol hlavným zbormajstrom a dirigentom v Cape Town Opera v Južnej Afrike, pod jeho taktovkou zaznela po prvý krát na africkom kontinente slávna opera Antonína Dvořáka Rusalka. V rokoch 2006 – 2008 zastával post hlavného dirigenta a korepetítora v Istanbul State Opera and Ballet v Turecku. Uviedol tu opery La traviata, Don Pasquale, Orfeus a Eurydika, Aida, Kapuletovcov a Montekovcov, Elektru.

Ako hosťujúci hudobný asistent a jazykový expert na ruský a český repertoár pôsobil aj vo Viedenskej štátnej opere, kde asistoval šéfdirigentovi Franz Welser-Möstovi. Ako korepetítor spolupracoval aj so Sirom Johnom Elliotom Gardinerom v Theater du Chatelet, bol aj hlavný asistent rakúskeho dirigenta Gustava Kuhna na festivale Tiroler Festspiele Erl a ako dirigent spolupracoval aj s Friedrichom Haiderom ako druhým dirigentom v Opere SND v Bratislave. V umeleckej pozícii dirigenta účinkoval Peter Valentovič na mnohých svetových pódiách napr. v Tonhalle Zürich vo Švajčiarsku, v Theater an der Wien a Wiener Konzerthaus v Rakúsku, ďalej v nemeckých operných domoch - Deutsche Oper Berlin, Staatsoper Berlin, Prinzregententheater a Gasteig v Mníchove, Staatsoper Hannover, Konzerthaus v Dortmunde a v Essene, ako aj v Národnom divadle v Prahe. Okrem medzinárodnej kariéry operného dirigenta je Peter Valentovič pozývaný dirigovať aj popredné symfonické orchestre v Európe a zámorí - Welsh National Orchestra, SWR Symphonieorchester Baden-Baden, Münchner Symphoniker, Symphonieorchester des Bayerischen Rundfunks, Dortmunder Philharmoniker, Nürnberger Philharmoniker, Staatskapelle Berlin, Philharmonie Essen, Pražská filharmónia, Symfonický orchester hlavného mesta Prahy FOK, Český národný symfonický orchester, Janáčkova Filharmónie Ostrava atď. V roku 2019 účinkoval v Číne s Čínskou filharmóniou, Šanghajským symfonickým orchestrom, Filharmóniou Xiamen a Symfonickým orchestrom Guangzhou.

Na Slovensku pravidelne hosťuje v Opere a Balete Slovenského národného divadla, kde naštudoval viaceré predstavenia napr. opery Nápoj lásky, Rigoletto, Aida, La traviata, La clemenza di Tito, Sedliacka česť, Komedianti, Dorian Gray a balety Luskáčik, Onegin a Sen noci svätojánskej. Opakovane spolupracuje so Slovenskou filharmóniou a so Štátnou filharmóniou Košice. Pôsobil aj ako šéfdirigent Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Od roku 2020 pôsobí ako šéfdirigent Národného divadla v Košiciach.

Lenka Šebíková absolvovala na Základnej umeleckej škole Jozefa Kresánka druhý stupeň výtvarného odboru v roku 2019 pod vedením výbornej pedagogičky Slávky Brezinovej. Na Vysokej škole múzických umení v Bratislave študovala na Divadelnej fakulte na Katedre divadelného manažmentu - odbor divadelná produkcia. Neskôr sa dostala na Vysokú školu výtvarných umení, kde v súčasnosti študuje na Katedre vizuálnej komunikácie. Popri štúdiu už ako grafická dizajnérka spolupracovala s Divadlom Lab, ktoré je súčasťou VŠMU, kaviarňou OST BLOCK, či reláciou Rádia FM – Signall FM. Vytvorila tiež vizuálnu identitu pre medzinárodný festival divadelných škôl SETKÁNÍ/ENCOUNTER 2022 na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne a stážovala v galérii MEDIUM pri VŠVU. V súčasnosti pracuje ako externá grafička v štúdiu MILK a jej záujem sa sústreďuje na tvorbu kníh a magazínov.

Ernest Šarközi je absolventom hudobného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Pochádza z hudobníckej rodiny, už v piatich rokoch začal hrať na husliach. V deviatich rokoch mu učaroval cimbal a tak sa ocitol v triede vynikajúcej, zanietenej pedagogičky hry na cimbale Beáty Čečkovej. Už počas prvých rokov štúdia dosahoval mimoriadne výsledky a získaval na celoslovenských súťažiach tie najvyššie ocenenia. Jeho snaha a pracovitosť bola veľmi podporovaná rodinným zázemím.

Jeho hudobná cesta pokračovala štúdiom na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, kde vyštudoval dva odbory - hru na viole a cimbal. Ernest patrí k prvým absolventom hry na cimbale bratislavského konzervatória, ktorú vyučovala uznávaná pedagogička Ludmila Dadáková. Stal sa priekopníkom tohto nástroja a bojoval za "práva cimbalu". Počas štúdia virtuóznou hrou na cimbale dokazoval, že tento nástroj patrí na pódium a je to plnohodnotný nástroj ako každý iný, môže sa na ňom hrať klasická hudba a aj iné žánre.

S profesionálnym koncertovaním začal Ernest v šestnástich rokoch. Od roku 1991 bol členom orchestra Diabolské husle Jána Berkyho Mrenicu. V auguste 2007 bol spoluzakladateľom dnes veľmi úspešného a medzinárodne uznávaného orchestra Cigánski diabli. Ernest Šarközi je sólista, skladateľ a aranžér, ako aj umelecký vedúci orchestra. Cigánski Diabli prinášajú originálne nové virtuózne skladby, fúzie a jedinečné aranžmány, v ktorých sa snúbia nezvyčajné hudobné kombinácie s nesmiernou dávkou temperamentu. Hudobný svet obohacujú nielen vlastnými hudobnými projektmi, ale aj projektmi, ktoré vytvorili pre symfonické a komorné orchestre a taktiež pre množstvo iných umelcov. Repertoár súboru má široký záber, od folklóru európskych národov cez klasické, operetné, operné, muzikálové, filmové a jazzové skladby, až po spájanie s hudobníkmi populárnej hudby. Od svojho založenia vydal orchester päť albumov: Cigánski diabli (2007), Diabolské Vianoce (2007), Dobré časy (2008), Adagio & Furioso (2010) a Carmen (2013). Počet vystúpení orchestra doma a v zahraničí už atakuje trojtisícovú hranicu. Koncertovali na piatich kontinentoch, v 35 štátoch sveta, od Mexika cez Kóreu až po Japonsko. Účinkovali v koncertných halách ako napr. v Berlínska filharmónia, Konzerthaus a Komische Oper v Berlíne, Royal Opera House v Londýne, Hans Max Saal v Mníchove, v Smetanovej síňi v Prahe, Konzert und Kongressaal v Luzerne, Concert Hall v Melbourne, Goldener Saal-Musikverein vo Viedni, Is Sanat Hall v Istanbule, na EXPO 2008 v Zaragoze a EXPO 2010 v Shanghai. Slovensko reprezentovali aj na zimných olympijských hrách 2010 a letných olympijských hrách 2012. Vystupovali na hudobných festivaloch Bad Kissinger Sommer, Beethovenfest Bonn, David Oistrach festival v Pärnu, Liszt festival v Raidingu, Euroclassic Pirmasens, World Arts festival Jeju, Pražské jaro, Sziget festival v Budapešti, Mondial des cultures Drummondville, Khamoro Praha a Festival de Martigues. Spolupracujú s mnohými poprednými symfonickými orchestrami, dirigentmi, spevákmi a inštrumentalistami z celého sveta. Gipsy Kings, Paul Gulda & Viedenské sláčikové kvarteto, Komorná Filharmónia Bremen, Moravská Filharmónia Olomouc, Filharmónia Bohuslava Martinu Zlín, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu Bratislava sú len niekoľkými z nich.

Soňa Tatić je absolventkou tanečného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Počas jedenástich rokov štúdia 1990-2001 ju viedlo viacero vynikajúcich tanečných pedagógov napr. Ildiko Szalaiová, Zdenka Mohnaczká, Miroslav Benda. Spolu so štúdiom v tanečnom odbore bola aj členkou Detského folklórneho súboru Čečinka. Ako interpretka následne pôsobila vo folklórnom súbore Folkus a v tanečnom súbore Allegro. Vyštudovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2003 prvýkrát účinkovala ako tanečníčka na profesionálnej úrovni v muzikáli Rebelové v Divadle Nová Scéna. Ďalej účinkovala v predstaveniach rôznych slovenských divadiel - Divadlo Aréna v Bratislave, Divadlo Andreja Bagara v Nitre a spolupracovala s rôznymi divadelnými a tanečnými produkciami - Slovenské divadlo tanca Jána Ďurovčíka, Credance Laca Cmoreja. V súčasnosti účinkuje v muzikáloch Mama Mia! a Cyrano z predmestia v Divadle Nová Scéna a v opere Čarovná flauta v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Po ukončení tanečnej kariéry pokračuje na pozícii produkčnej manažérky kolektívu Tanečno. Popri tanci pôsobila a dodnes pôsobí v neziskovom sektore ako projektová koordinátorka. Momentálne sa venuje rozvojovému programu pre rómsku mládež z vylúčených komunít.

Jozef Hamerník je absolventom hudobného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Na flaute začal hrať ako desaťročný v triede vynikajúcej pedagogičky Valérie Bánovskej, ktorá svojho talentovaného žiaka viedla až kým začal študovať na Konzervatóriu v Bratislave. Neskôr zároveň študoval aj na Konzervatóriu v Budapešti. Od 16 rokov študoval aj na Univerzite Mozarteum v Salzburgu, kde ho viedol rakúsky flautista Michael Martin Kofler.

Jozef Hamerník začal svoju dráhu koncertného umelca veľmi skoro. Patril k mimoriadne nadaným deťom, ktoré mali to šťastie, že ich talent sa stretol s vynikajúcim pedagogickým vedením viacerých pedagógov a priaznivými podmienkami. Súbežne so štúdiom pôsobil ako štipendista Orchestrálnej akadémie Mníchovskej filharmónie a od roku 2007 v Orchester Academie Berlínskej filharmónie. Jozef Hamerník je od roku 2008 až po súčasnosť sólo flautistom Symfonického orchestra Západonemeckého rozhlasu (WDR).

Od začiatku svojej kariéry vyhral množstvo cien na Slovensku a neskôr aj v zahraničí - súťaž Jána Cikkera, Interfórum talentov, súťaž slovenských konzervatórií. Ocenenia si prevzal aj z rúk primátora hlavného mesta Bratislavy a ministra školstva SR. V roku 2002 získal cenu najlepší sólista roka na festivale v Meklenbursko-Predpomoransko v Nemecku. Nasledovali ceny na súťaži EMCY vo Weimare, Medzinárodná hudobná súťaž Jeunesses, cena od Yehudi Menuhin Foundation a víťazstvo v medzinárodnom konkurze do Európskeho mládežníckeho orchestra. K jeho úspechom patrí aj štipendium Centra Herberta von Karajana vo Viedni. V roku 2006 sa stal prvým víťazom medzinárodnej flautovej súťaže Theobalda Böhma a hral ako sólista na festivalovom koncerte k 125. výročiu jeho úmrtia v Prinzregententheater v Mníchove v sprievode Bavorského štátneho orchestra. V roku 2007 si na súťaži sólistov Intermusica opäť ako víťaz prevzal z rúk grófa Alexandra Tacoliho hlavnú cenu Zlatú kavku.

Ako vynikajúci sólista Jozef Hamerník účinkoval s mnohými orchestrami napr. Symfonický orchester WDR Kolín nad Rýnom, Bavorský štátny orchester, Rozhlasová filharmónia Hannover, Severonemecká filharmónia Rostok, Mníchovský komorný orchester, Komorný orchester Bohdana Warchala, Capella Istropolitana, Poľský komorný orchester a Orchester TIJI /UNESCO. Účinkoval aj so Slovenskou filharmóniou, Štátnym komorným orchestrom Žilina, Ruskou komornou filharmóniou, Pražským komorným orchestrom, Hamburg Camerata, Postupimským komorným orchestrom a Solistes Europeens Luxembourg.

Jozef Tancer je literárny vedec a historik, vedúci Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, prorektor Univerzity Komenského pre medzinárodné vzťahy, milovník dobre pripravených improvizácií, malých javiskových foriem, prelínania fantázie so skutočnosťou a vedy s umením, nemeckej etymológie, maďarskej prozódie, jidiš lexikológie a viacjazyčnosti, propagátor filológie a ambulantnej literárnej vedy, dlhoročný aktívny člen a pasívny sympatizant divadelného súboru LANO. Absolvoval literárno-dramatický odbor u Alexandry Skořepovej a Michaely Malecovej-Vilikovskej, vďaka ktorému už ako dieťa objavil svet divadla, literatúry, neskôr aj filmu, no predovšetkým veľkých priateľstiev.

Vďaka Alexandre Skořepovej ako chlapec zažíval, čo je to umenie a ako sa robí (a nadchol sa pre chalupárčenie a hubárčenie, čo sa začalo prejavovať až v zrelom veku). Vďaka Michaele Malecovej-Vilikovskej objavil, ako sa dá o umení rozprávať a že hovorenie (písanie) o umení môže byť tiež umením a intelektuálnym pôžitkom. Práve tomu sa rozhodol venovať štúdiom germanistiky a histórie v Bratislave, Brémach a vo Viedni. Napísal desiatky literárnohistorických štúdií a štyri vedecké monografie: V tieni Viedne. Nemeckojazyčná periodická tlač a literatúra v Prešporku 18. storočia (2008), Čierna sobota. Požiar v Prešporku v roku 1913 ako mediálna udalosť (2012), Neviditeľné mesto. Prešporok/Bratislava v cestopisnej literatúre (2013) a Rozviazané jazyky. Ako sme hovorili v starej Bratislave (2016).

Hľadajúc prieniky vedy a umenia sa motal ako kibic okolo divadla: F. Schiller: Mária Stuartová, réžia: Vladimír Strnisko, SND (1999), Outside the box 01, réžia: Andrej Kalinka a Milan Kozánek, zoskupenie Med a prach (2020), okolo filmu: Smutné jazyky, réžia: Anna Grusková (2017); Ema a smrtihlav, réžia: Iveta Grófová (2023) a v hlbinách rozhlasovej pyramídy: 38 komentárov a rozhovorov ku Goetheho dráme Faust. 1. a 2. diel tragédie, autorka série: Táňa Kusá, Rádio Devín (2023). Príležitostne prekladá poéziu z nemčiny a sporadicky aj z maďarčiny (spolu s Anikó Dušíkovou) – zväčša pre vlastné potešenie a potešenie priateľov.

Liliana Dulanská je absolventkou hudobného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka v hre na husliach. Svoj mimoriadny hudobný talent rozvíjala v triede vynikajúcej pedagogičky Janky Spálovej. V štúdiu potom pokračovala na Pražskom konzervatóriu a Hudobnej akadémii múzických umení v triede profesora Jindřicha Pazderu. Od detstva získavala prvé miesta a tituly laureáta na celoslovenských a medzinárodných súťažiach: Prešporský Paganini, Schneiderova Trnava, Festival Jána Cikkera a Festival Eugena Suchoňa, Husľová súťaž Mistra Josefa Muziky v Novej Pake (1. cena), Talents for Europe v Dolnom Kubíne, Nové európske talenty Váši Příhody (2. cena), súťaž Josefa Micku v Prahe (1. cena), Archetti in Moravia (1. cena), Kocianova súťaž v Ústí nad Orlicí (2. cena). V roku 2011 sa stala Laureátkou „Husľovej dielne v Žiline“ a dostala možnosť vystúpiť v koncertnej sále Domu umenia Fatra. V roku 2016 sa stala jedným z laureátov medzinárodnej rozhlasovej súťaže Concertino Praga. Zúčastnila sa niekoľkých husľových kurzov napr. u Midori Goto, Josefa Špačka, Dalibora Karvaya, Maxima Vengerova, Mintcha Mintcheva, Veska Eshkenazyho, Hagaia Shahama, Christiana Tetzlaffa, Fedora Rudina a ďalších. Na základe výberu bola v rokoch 2016 a 2017 aktívnou účastníčkou majstrovských kurzov profesora Zachara Brona vo Švajčiarsku a absolvovala masterclass s členmi Viedenskej filharmónie (2020, 2022 a 2023). V rámci programu Erasmus absolvovala ročné štúdium na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni a získala štipendium na majstrovské kurzy International Summer Academy 2019 v Semmeringu v Rakúsku. V roku 2021 absolvovala študijný pobyt v Helsinkách na The Sibelius Academy v triede profesorky Réky Szilvay. Úspešne vystúpila aj na prestížnych medzinárodných súťažiach: Medzinárodná husľová súťaž „Szymon Goldberg Award“ v Nemecku, Profesor Dichler competition Wien (2.cena) v Rakúsku, súťaž mladých huslistov Henryka Wieniawskeho a Karola Lipinskeho v Lubline a súťaž Young Paganini (Laureátka) v Poľsku, súťaž Nadace Bohuslava Martinů 2018 (3. cena v sólovej kategórii a čestné uznanie v kategórii Klavírne trio) v Českej republike, husľová súťaž VŠMU 2022 v Bratislave.

Liliana vystúpila ako sólistka s Filharmóniou Bohuslava Martinů v Zlíne v rámci festivalu Talentinum, viackrát ako sólistka účinkovala doma aj v zahraničí so Štátnym komorným orchestrom Žilina. Spolupracovala s hudobnými osobnosťami ako sú dirigenti Jiří Bělohlávek, Tomáš Netopil, Martin Leginus, Lucius Hemmer, Marko Ivanovič, Chuhei Iwasaki, Jukka Pekka Saraste, Sakari Oramo a huslisti Aleksey Igudesman, Niklas Liepe, klaviristi Václav Mácha a Stanislav Bogunia.

Po bakalárskom štúdiu na HAMU v Prahe dokončila magisterské štúdium na VŠMU v Bratislave pod pedagogickým vedením Jozefa Horvátha. Momentálne je študentkou na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni v triede profesorky Elisabeth Kropfitsch. Aktívne sa venuje komornej aj orchestrálnej hre. V roku 2023 pôsobila ako koncertný majster na festivaloch v Zell am See a International Gustav Mahler Orchestra Toblach v Rakúsku. Foto: Hana Görlich

Marián Záhorec je absolventom tanečného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Tanečný odbor navštevoval v rokoch 1989 až 2001 pod vedením viacerých skvelých pedagógov - učili ho Zdenka Mohnaczká, Ildiko Szalaiová, Jana Scheinerová, Miroslav Benda, Etela Nôtová. Zároveň bol aj členom detského folklórneho súboru Čečinka. Neskôr sa stal členom folklórneho súboru Folkus, kde mal na neho výrazný vplyv vynikajúci pedagóg a choreograf Martin Urban. Jeho tanečná dráha pokračovala vo folklórnom súbore Ekonóm a spolupracoval aj so Slovenským ľudovým umeleckým kolektívom - Sľuk/om. Ďalej pôsobil aj v tanečnej skupine JAN pod vedením choreografa Jána Ďurovčíka. Účinkoval ako tanečník vo viacerých divadlách na Slovensku - Nová Scéna, divadlo Aréna a Slovenské národné divadlo v Bratislave, v Opere v Banskej Bystrici a v pražskom divadle Kalich. Po ukončení tanečnej kariéry nadviazal spoluprácu so Slovenským Divadlom Tanca Jána Ďurovčíka, kde na pozícii manažér pre zahraničie úspešne sprostredkoval turné divadla napríklad v Opere vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku, či v rakúskom Grazi, v Ríme v Taliansku, ako aj v Pekingu v Číne, či v kanadskej Ottawe a Toronte.

V súčasnosti pracuje v oblasti marketingu a reklamy.

Eugen Botoš je absolventom hudobného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Pochádza z hudobníckej rodiny, otec je známy huslista Eugen Botoš starší a starý otec Ján Berky-Mrenica starší, sestra Barbora Botošová je huslistka a primáška.

Eugen Botoš na našej škole hru na husliach študoval v triede vynikajúcich pedagógov - Zuzany Lörincovej a Kirila Ilievskeho. V štúdiu pokračoval na Štátnom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po ukončení štúdií pôsobil ako zástupca koncertného majstra v orchestri Slovenského národného divadla, bol aj členom komorného orchestra I Musici del Teatro, Violin Orchestra Bratislava, s ktorým naďalej pravidelne vystupuje doma i v zahraničí.

Okrem hry na husliach je Eugen vášnivý klavirista, skladateľ a producent. Pokladá sa za multi-talentovaného hudobného vizionára, ktorý našiel spôsob ako prelomiť a spojiť hranice tak často neprávom oddelených svetov - súčasného jazzu a populárnej hudby.

V roku 2007 založil spolu s Robertom Vizvárim (basista) a Martinom Koledom (gitarista) jazz-funkovú kapelu Eugen Botos Finally. Toto hudobné zoskupenie a jeho hudba je považovaná za novú sviežu a inovačnú energiu v jazzovom žánri. Vydali dve CD a koncertujú doma aj v zahraničí. V roku 2009 kapela Finally účinkovala na festivale Bratislavské Jazzové Dni/BJD so svetoznámym saxofonistom Ericom Marienthalom a s ním potom kapela absolvovala aj európske turné (Praha, Budapešť, Viedeň, Miláno, Poznaň a ďalšie). V roku 2011 Finally ako predkapela absolvovala európske turné so skupinou Level 42. Eugen spolupracoval s takými hudobnými legendami ako Dionne Warwick, Earth Wind and Fire, Marcus Miller, Maysa Leak, Angela Johnson, Eric Marienthal a i.

Album Eugen Botoš Finally – Final Definition vydali v najprestížnejšom vydavateľstve P-Vine. Vďaka tomuto albumu Eugenovu tvorbu spoznali ľudia na celom svete. Po medzinárodnom úspechu s kapelou Finally, Eugen Botoš vydal svoj prvý autorský sólový album s umelcami zo Slovenska a z Čiech.

V roku 2022 agentúra Rocnation ponúkla Eugenovi Botošovi spoluprácu pre výberový album Black Heritage Artists ( 1940-2023 ) americkej speváčky Dionne Warwick. O skladbu Eugena Botoša skomponovanú pre Dionne Warwick prejavila záujem aj najväčšia filmová spoločnosť Song& Film.

Inžinierka architektka Alena Vechterová je absolventkou druhého stupňa výtvarného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Absolvovala v roku 2009 pod pedagogickým vedením skvelej pedagogičky Branislavy Miklánkovej. V štúdiu potom pokračovala na Slovenskej technickej univerzite na Fakulte architektúry a urbanizmu v Bratislave, ktorú ukončila v roku 2015. V súčasnosti pôsobí ako architekta vo firme Moderné domy. Táto firma sa zaoberá navrhovaním a stavaním trvácnych a zdravých drevodomov - montované domy na kľúč. Alena Vechterová je úspešná architektka, ktorá má bohaté skúsenosti s návrhmi množstva rodinných domov. Pri svojich návrhoch dbá nielen na maximálne využitie pozemku a úspor pri prevádzke domu, ale aj na zdravotné aspekty bývania a ako sama hovorí: "Navrhnúť dom pre mňa znamená napríklad vymyslieť kadiaľ budete denne vchádzať, kde si uložíte veci, kde budete s rodinou stolovať, či tráviť spoločné chvíle a odkiaľ uvidíte vašu záhradu a pekne upravené okolie domu."

Sisa Michalidesová je absolventkou hudobného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Flautu študovala pod vedením vynikajúcej pedagogičky Valérii Bánovskej. Neskôr študovala na Konzervatóriu v Bratislave nielen flautu, ale aj špeciálnu kompozíciu a herectvo, čo svedčí o jej výnimočnom talente. Skomponovala hudbu k viacerým filmom - Zima kúzelníkov, Malé oslavy, Obzri sa včas, Sisa a Sivý holub. Vytvorila scénickú hudbu pre divadelné inscenácie vo viacerých slovenských divadlách - divadlo L+S, Slovenské národné divadlo, Astorka, Úsmev, Ludus, Prešporské divadlo, Nová scéna, Trnavské divadlo, divadlo Aréna, divadlo J.G.Tajovského v Prešove alebo aj pre Teatr im. H. Ch. Andersena v Lubline. Je autorkou hudby k detskému projektu Veľkí herci malým deťom, 3 plus 1 (jazz-fussion), Zimní kúzelníci (autorská filmová a scénická hudba), Sisa a Sivý holub, Zimná rozprávka, Expresie, (jazz-fusion), Dream Rhapsody (jazz), Chloe (jazz), Colours od Solitude (jazz), Majster a Margaréta, Commedia, Drops of Me. Vydala niekoľko hudobných cédečiek, to posledné má názov Expresie. Za album Chloe získala cenu Esprit za najlepší jazzový album roka 2017, taktiež za album Dream Rhapsody v roku 2015. Bola nominovaná aj na cenu Krištáľové krídlo za album Chloe v roku 2017 a Majster a Margaréta v roku 2021. Venuje sa komponovaniu hudby k reklamným spotom, zvučkám v rádiu a hudobnej produkcii k televíznym seriálom.

Ako hudobníčka hrala s viacerými známymi hudobníkmi - Benitom Gonzalesom, Kornelom- Fekete Kovacsom, Piotrom Wylezolom, Jiřím Stivínom, Oskarom Rózsom, Jurajom Griglákom, Richardom Müllerom, Andrejom Šebanom, Matúšom Jakabčicom, Adrienou Bartošovou, Robom Opatovským, Petrom Slivkom a mnohými ďalšími. Účinkovala v skupinách 3 plus 1, Zimní kúzelníci (BJD 2010), Juraj Griglák and band, Remedios (BJD 2005), Richard Müller, Exfónia, Chill pill – Andrej Šeban, Zuzana Suchánková band, Sisa´s food (BJD 2003), Szidi Tobias band, Jazzinfection Trio a spolupracovala aj so skupinami Mango Molas a El Gaucho. Nahrávala hudbu k filmu Slnečný štát s Vladom Godárom. So svojimi projektmi vystupovala na mnohých jazzových slovenských ako aj medzinárodných festivaloch.

Je členkou divadla Úsmev a autorkou knihy Sisa a sivý holub. Ako herečka od detstva hrala v divadle Úsmev a dodnes je tomuto divadlu verná. Účinkovala v mnohých inscenáciách v réžii Aleny Michalidesovej. Neskôr v predstaveniach pre dospelých v réžii Petra Scherhaufera a Patrika Lančariča. V divadle Úsmev spolupracovala aj s talianskym režisérom, výrobcom masiek, pedagógom Matteom Destrom.

Jana Skořepová je absolventkou literárno-dramatického odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Pochádza z umeleckej rodiny, otec je huslista Josef Skořepa, mama herečka a pedagogička Alexandra Skořepová, sestra Veronika Skořepová je filmová a televízna producentka (tiež je absolventkou našej ZUŠ). Jana Skořepová už počas štúdia literárno-dramatického odboru pod vedením Alexandry Skořepovej patrila k výnimočným talentom. Stala sa jednou z najvýraznejších recitátoriek svojej generácie, viackrát bola laureátkou celoslovenskej súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy - Hviezdoslavov Kubín ako aj iných súťaží.

Vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde následne desať rokov pôsobila ako pedagogička. Podľa jej bakalárskeho scenára vznikol v roku 1997 film Modré z neba v réžii Evy Borušovičovej. Film sa dostal na viaceré medzinárodné festivaly - (IFF Karlovy Vary, Forum Bratislava, IFF Palm Springs, Goteborg Film Festival, Festival International de Films de Femmes Créteil, Festival Internacional de Cinema de Troia, San Jose Film Festival Cinequest).

Následne pracovala ako dramaturgička v Redakcii hranej tvorby v Slovenskej televízii (televízne filmy - Pod hladinou, Emigranti, Ticho, celovečerné filmy - Neverné hry, O dve slabiky pozadu. Scenáristicky spolupracovala aj na detskej relácii Eláhop!) Neskôr pôsobila v TV Markíza v pozícii riaditeľky developmentu. V roku 2009 vznikol celovečerný hraný film Pokoj v duši v réžii Vladimíra Balka, na ktorom sa podieľala ako dramaturgička. Film získal národnú filmovú cenu Slnko v sieti za Najlepší hraný film v roku 2010. V roku 2011 dramaturgicky spolupracovala na celovečernom hranom filme v réžii Zuzany Liovej - Dom. Aj tento film získal cenu Slnko v sieti za Najlepší hraný film roku 2012. Jana Skořepová žije od roku 2011 v Prahe, kde spočiatku dramaturgicky spolupracovala na najúspešnejších seriáloch TV Nova a od roku 2016 je Šéfdramaturgičkou hranej tvorby a kreatívnou producentkou v FTV Prima (seriály - Sedm schodů k moci, Pod hladinou, Na vlnách Jadranu, Hořký svět, Banáni, Malá velká liga, Bodyguardi, Duch, Einstein – případy nesnesitelného génia, Polda atď.) Je aj scenáristkou jedného z najúspešnejších slovenských filmov posledných rokov - Piargy. Tento celovečerný hraný film dostal už vyše 140 ocenení z celého sveta. Jana Skořepová získala národnú filmovú cenu Slnko v sieti za rok 2022 za Najlepší filmový scenár spolu s režisérom Ivom Trajkovom.

Adela Vinczeová je absolventkou hudobného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Na našej škole ju viedli vynikajúce pedagogičky - Katarína Demáčková v hre na klavíri a Viera Kordošová v speve. Vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor kulturológia. Moderovanie ju lákalo už na strednej škole, ako moderátorka spolupracovala na dokrútkach a anketách do relácie Teleráno v TV Markíza. V roku 1999 popri štúdiu na vysokej škole začala pracovať ako rozhlasová moderátorka vo Fun rádiu. Poslucháčov si získala najmä svojim humorom, sarkazmom ako aj pohotovosťou. Do povedomia širšej verejnosti vstúpila moderovaním v televíznej humoristickej relácii Sedem s r.o. na Markíze. Významným medzníkom v jej kariére bol projekt Slovensko hľadá Superstar, neskôr uvádzala aj populárnu tanečnú show Let's Dance.

V novembri 2006 vydala spolu s kolegom – moderátorom z Fun rádia Matejom „Sajfom“ Cifrom – knihu Veci, o ktorých viete pomerne málo, kniha sa stala jednou z najpredávanejších kníh roka 2006. Ďalej pracovala na spoločných projektoch televízií Nova a Markíza: Test národa a Česko Slovenská Superstar. V roku 2010 bola porotkyňou česko-slovenskej televíznej show Talentmánia. V rokoch 2010 a 2011 uvádzala reláciu Adela show. Aktuálne sa na televíznych obrazovkách objavuje ako moderátorka talkshow Trochu inak s Adelou na RTVS, v hudobnej relácii Chart show na Markíze, od roku 2013 je aj kapitánka v súťažno-zábavnej show RTVS Milujem Slovensko a od roku 2018 je spolu s Danom Danglom spolutvorcom zábavnej relácie 2 na 1 na Markíze.

Adela Vinczeová je najúspešnejšou účastníčkou v diváckej ankete Osobnosť televíznej obrazovky OTO - na svojom konte má už sedemnásť výhier, vrátane piatich absolútnych cien OTO. Najobľúbenejšia slovenská rozhlasová a televízna moderátorka, pôsobí v oblasti kultúry, spolupracuje s mnohými televíznymi spoločnosťami a umelcami na rôznych projektoch, spolupracuje aj s mnohými charitatívnymi organizáciami.

Katarína Galbičková je absolventkou prvého aj druhého stupňa tanečného odboru našej školy. Základnú umeleckú školu Jozefa Kresánka navštevovala v rokoch 1998 až 2010. Počas štúdia ju formovali viaceré pedagogické osobnosti tanečného odboru – Zdenka Mohnaczká, Etela Nôtová, Hana Kopecká, Ildiko Szalaiová, Jana Scheinerová a ďalší.

Ako tanečná interpretka pôsobila v súboroch - Detský folklórny súbor Čečinka, Folklórny súbor Gymnik, Tanečné zoskupenie Partia, Tanečný folklórny súbor Szőttes /KFS/ a profesionálne v Tanečnom divadle Ifjú Szivek v Bratislave. V roku 2016 získala zlaté pásmo na celoštátnej súťaži sólistov ľudového tanca Šaffova ostroha v Dlhom Klčove. Absolvovala štúdijný pobyt na Hungarian Dance Academy v Budapešti, na Hudobnej a tanečnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave vyštudovala odbor pedagogika ľudového tanca.

Katarína Galbičková pôsobila ako tanečná pedagogička v Súkromnej základnej umeleckej škole Adamante a vo Folklórnom súbore Živel v Bratislave, ako aj vo Folklórnych súboroch Slnečnica a Máj v Piešťanoch, ďalej aj vo Vysokoškolskom súbore ľudových piesní a tancov Poľana v Brne.

Ako choreografka vytvorila niekoľko choreografií pre FS Živel, kde je autorkou a spoluautorkou programov Kocka (2016) a Hraj! (2023). Zároveň je autorkou niekoľkých celovečerných programov pre Folklórny festival Východná - Tváre (2016), Enikibeniki (2019), Tance z kotúčov (2021).

Od roku 2013 je lektorkou tanečných škôl a tanečných domov po celom Slovensku. Od roku 2015 je tiež lektorkou na tanečných táboroch Tancovanie pod Kriváňom, Rozhýbkosti.

Od roku 2021 je porotkyňou v postupových súťažiach ľudového tanca organizovaných Národným osvetovým centrom. V súčasnosti je členkou Tanečného divadla Ifjú Szivek (toho času na materskej dovolenke) a pôsobí ako pedagogička a spoluautorka choreografií v Detskom folklórnom súbore Tancovadlo v Piešťanoch, ktorý sa v roku 2023 stal laureátom celoslovenskej súťaže Detských folklórnych súborov Eniky – Beniky.

Anita Soul (vlastným menom Anita Bertóková) je absolventkou hudobného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Na škole ju viedli dve výnimočné pedagogičky, v hre na klavíri pani Iveta Majláthová a v literárno dramatickom odbore pani Alexandra Skořepová. V stredoškolskom štúdiu pokračovala na Štátnom konzervatóriu v Bratislave v hudobno-dramatickom odbore.

Anita Soul je jednou z najvýraznejších slovenských speváčok. Nikdy sa neobmedzovala na jeden hudobný štýl. Hudobný kritici ju označujú za speváčku so zahraničným hlasom. Je známa predovšetkým ako interpretka R&B, jazzových a soulových skladieb. Speváčka, skladateľka a textárka Anita Soul skúma nové melódie, ale inšpiráciou sú jej aj svetové hviezdy ako Chaka Khan či Billie Holiday. V minulosti účinkovala v televíznych projektoch Bailando a Hit storočia a ďaľších. Na divadelných doskách ju mohli vidieť diváci v muzikáloch divadla Nová scéna v Bratislave - Cigáni idú do neba a Hamlet. Vystupovala aj v úspešnej muzikálovej show - Thank you Michael Jackson

V roku 2009 je vyšiel debutový album - Anita Soul a v roku 2019 sólový album - Späť k mojim koreňom/Pale kepeskero. Vydala aj niekoľko singlov v spolupráci so zahraničnými umelcami. Jedným z nich bol - Only God Can Judge Me,v v spolupráci s americkým bubeníkom Chris Daddy Daveom. Tento singel uspel aj vo svetových rádiách, bol nasadený do playlistov v USA, v Británii a v Austrálii. Spolupracovala aj s nositeľom Grammy Robertom Glasperom, či Poogie Bellom alebo Guillotine Mackom. Nahrala množstvo ďalších featuringov so zvučnými menami slovenskej hudobnej scény napr. s Rytmusom, Oskarom Rózsom, Majkom Spiritom, Martinom Valihorom, Jurajom Griglákom, Igorom Kmeťom, Eugenom Vizvárym, Tinou, Michalom Bugalom, Dávidom Hodekom a ďalšími. Anita Soul hosťovala aj na koncertoch Dary Rolins v pražskej O2 Aréne.

Jednou z jej najnovších nahrávok je duet so známym americkým spevákom Doobie Powellom a tiež spolupráca v rómsko-slovenskej pesničke Šukar Gili Dominiky Mirgovej, kde hosťuje spolu s Monikou Bagárovou.

Anita Soul v septembri 2023 vydala svoj tretí sólový album s názvom Balans, ktorý obsahuje 17 autorských piesní. S týmto svojim novým projektom sa chystá aj na turné po Slovensku.

Ivana Šáteková je absolventkou prvého aj druhého stupňa literárno-dramatického odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka, jej pedagogičkou bola nezabudnuteľná Alexandra Skořepová. Výnimočný zmysel pre humor, invenčnosť, ale aj sociálne cítenie, boli pre talentovanú študentku typický už počas štúdia na našej škole.

Na Vysokej škole múzických umení študovala na Katedre bábkarskej tvorby scénografiu, po piatich semestroch štúdium ukončila. Ďalej študovala na Vysokej škole výtvarných umení - Maľbu v ateliéri profesora Daniela Fischera.

Svoju tvorbu predstavila na samostatných výstavách Milý koniec sveta v Dot. Galéria, Hore hajl, dole hajl v Ateliéri XIII, či v Dunaj Gallery - Mám 30 a nemám plán. Výstava s názvom Alebo ma vydávajte, alebo ma za sklo dajte bola v galérii ENTER a výstava Nobody puts baby in a corner v galérii Batelier v Bratislave. Jej diela boli zastúpené na viacerých skupinových výstavách na Slovensku, okrem iného v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne - Sedemdesiat sukien mala, či v Kunsthalle Bratislava - Feminst Fatale. Vystavovala aj v zahraničí v Českej republike, Izraeli, Rakúsku, Nemecku.

V roku 2013 sa stala finalistkou ceny Essl Award a v roku 2014 získala Cenu Nadácie Tatra banky.

Je členkou kresliarskeho tria Dzive a spolupracuje na časopise pre deti Bublina.

Výtvarníčka, maliarka, kresliarka, dizajnérka, ilustrátorka, vyšívačka, grafička Ivana Šáteková je na výtvarnej scéne známa vtipnými a provokatívnymi výtvarnými reflexiami, ktoré realizuje v širokom spektre výtvarných techník. Tie si osvojuje podľa aktuálneho plánu a potreby. Jednotiacou líniou je však záujem o „slovenskú náturu“ a autorkin neúnavný aktivizmus.

Ivana Šáteková vo svojej tvorbe používa maľbu a kresbu inšpirovanú komiksom a fotografiami nájdenými v knihách či na internete, no pracuje aj s inými médiami (výšivka, objekt, interaktívna inštalácia). Typický je pre ňu nekompromisný humor, irónia a nadhľad, pomocou ktorých sa vyjadruje k aktuálnym spoločenským témam, úzko sa dotýkajúcich najmä identity a príslušnosti k rozličným skupinám: vekovým, národnostným či sociologickým. Rada prepája históriu, folklór a ľudové tradície so súčasným svetom. Je citlivou pozorovateľkou slovenskej spoločnosti, jej sebaklamov a ruptúr. Absurditu zažitých a adorovaných vzorcov správania odhaľuje divákovi s dávkou humoru, ktorý mu pomáha nielen pochopiť ich problematickosť, ale sa s ňou do istej miery tiež vyrovnáva.

„Vo svojej tvorbe sa venujem rôznorodým témam a aj výtvarný jazyk je pri každom projekte iný – prispôsobený námetu, ktorý spracovávam. Ako najväčšie vizuálne inšpiračné zdroje sa objavujú komix, folklór a ľudová tvorba. Dôležitým východiskom pri tvorbe je pre mňa vždy výskum, proces tvorby a experiment. Často využívam sociálne prieskumy môjho okolia. Nepracujem s vnútornou intimitou, ale skôr spracovávam témy spoločenské. Zaoberám sa generačnými problémami mojich vrstovníkov, kde skúmam napríklad tridsiatnícku večnú mladosť, ich odmietanie starnutia a zastabilizovávania sa. Taktiež dlhodobo hľadám podobu súčasného slovenského folklóru a to aj využívaním formálneho jazyka, aký používali naši predkovia pri ich výtvarnom prejave, no už s prvkami súčasnej doby. Ľudová tvorba Slovákov idealizuje a ja sa zase snažím túto ich podobu ukázať bez príkras. V dnešnej dobe, kedy vrcholia v spoločnosti témy rasizmu a narastajú fašistické tendencie, považujem za nutné spracovávanie takýchto tém, ktoré by mali neustále rezonovať a boli varovaním.“

Je aj ilustrátorkou kníh, napr. Mirka Ábelová - Básničky pre domáce paničky, Pes Moko a jeho oko, Lucia Satinská - Milý Tato, Eva Borušovičová - Dokonalé dieťa. Jej výtvarný rukopis prispel k tomu, že kniha Boženy Slančíkovej Timravy - Meno mám zo studničky, získala jednu z cien Najkrajšie knihy Slovenska 2021.

https://www.magnagallery.sk/talentovana-aktivistka-ivana-satekova/

https://www.dotgallery.sk/ivana-satekova-2/

Lucia Chuťková patrí k mladej generácii slovenských skladateľov. Jej hudobná cesta začala na našej Základnej umeleckej škole Jozefa Kresánka štúdiom hry na klavíri, absolvovala v triede Ivony Trgovej. Na svojom absolventskom koncerte uviedla svoju skladbu a ako sama vraví: „...po absolventskom koncerte sa to zlomilo a začala som vážne uvažovať nad štúdiom kompozície na konzervatóriu“. Než nastúpila na štúdium kompozície na bratislavskom Konzervatóriu, absolvovala dva ročníky štúdia na gymnáziu, počas ktorých pokračovala aj v druhom stupni hry na klavíri na našej škole. Počas štúdia kompozície si rozšírila svoje nástrojové hráčske zručnosti, lákalo ju ovládať ďalší hudobný nástroj a tak študovala na našej základnej umeleckej škole aj hru na klarinete v triede Gustáva Besedu a neskôr hru na saxofóne u Erika Rothensteina. Hudobnú kompozíciu na konzervatóriu vyštudovala v triede Petra Martinčeka a následne u profesora Jevgenija Iršaia na Vysokej škole múzických umení.

V súčasnosti patrí k perspektívnej slovenskej skladateľskej generácií, o čom svedčí aj fakt, že jej dielo „Pulse“ bolo vybrané na Svetové dni novej hudby International Society of Contemporary Music 2021 v Číne. Jej skladby sa často objavujú na prestížnych festivaloch slovenskej hudby - Nová slovenská hudba, Melos-Étos, Orfeus. Venuje sa tiež divadelnej tvorbe. Spolupracovala s viacerými slovenskými režisérmi napr. - Roman Polák, Júlia Rázusová, Katarína Aulitisová, Petra Fornayová, Zoja Zupková. Jej hudba znie v predstaveniach divadiel Astorka, Slovenského národného divadla, Bratislavského bábkového divadla, Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, Štátneho divadla v Košiciach, Prešovského národného divadla, Bábkového divadla v Žiline, divadla Andreja Bagara v Nitre a iných. Jej divadelnou kompozíciou je aj hudba k úspešnej inscenácii „Ruské denníky“ od Ali Rachmanovovej v SND, na konte má tvorbu k dielam svetových aj slovenských dramatikov (Ibsen, Saroyan, Mann, Tolstoj, Dostojevskij, Kafka , Stodola, Moravia, Brežná, Stoppard a ďalší). Bohaté skúsenosti s písaním hudby do divadelných inscenácií ju predurčili byť úspešnou aj vo svete filmu. O svojej spolupráci s režisérmi sa ona sama vyjadrila v rozhovore pre Hudobný život: „Najdôležitejšia je komunikácia s režisérom. Ten vie väčšinou veľmi dobre pomenovať, aký pocit chce docieliť v určitej scéne alebo situácii. A o to práve ide. Pochopiť a hudobne vystihnúť moment danej situácie.“ Jej hudba je súčasťou oceňovaného slovenského filmu Cenzorka Petra Kerekesa, či filmov pre deti Mimi a Líza Ivany Šebestovej a Kataríny Kerekesovej a animovaného seriálu Websterovci a filmu Websterovci vo filme Kataríny Kerekesovej. Zdroj: https://www.csfd.sk/tvorca/418766-lucia-chutkova/biografia/

Veronika Kořínková je absolventkou literárno-dramatického odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Počas štúdia na našej škole ju viedla pani Alexandra Skořepová. Veronika Kořínková vyštudovala bábkoherectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave na Katedre bábkarskej tvorby. Niekoľko semestrov študovala aj filozofiu na Katedre filozofie Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2002 sa vracia na našu školu, kde pôsobí ako pedagogička literárno-dramatického odboru. Vyniká najmä v tvorbe divadla poézie - inscenácie Čajka, Haugová, Nočné mory, Bar u Etka, Deň = 2 πr. Predstavenia v jej réžii sa úspešne zúčastnili na celoslovenských prehliadkach Hviezdoslavov Kubín, Scénická Žatva.V roku 2003 zakladá so spolužiačkami z VŠMU Divadlo oProti, ktoré sa venuje bábkarskej tvorbe pre dospelých a deti. V rokoch 2005 až 2009 pôsobí na Gaiety school Acting of Dublin v Írsku ako pedagogička bábkoherectva a herectva. V roku 2009 zakladá divadlo Kidding Ensemble-Theatre For Young Audiences v Dubline. Po návrate na Slovensko sa opäť vracia na našu školu a popri učení si svoje vzdelanie v oblasti tvorivej dramatiky neúnavne rozširuje o ďalšie štúdium na Divadelnej akadémii múzických umení v Prahe na Katedre výchovnej dramatiky, kde získava bakalársky titul. Neskôr krátko pôsobí aj na ZUŠ Vrbenského vo Vajnoroch v Bratislave. V roku 2016 zakladá spolu s Barborou Jurinovou (pedagogička LDO našej školy) dramacentrum EDUdrama, ktoré má od roku 2018 stálu základňu v Novej Cvernovke v Bratislave. Ich snahou je dostať dramatickú výchovu k čo najväčšiemu počtu detí, tried a škôl - hlbšie do kurikula, aby si všetky deti v školách mohli zažiť "dramaťák". V roku 2019 je projekt EDUdrama zaradený do Edumapy – garancia inovatívneho vzdelávania. EDUdrama ponúka interaktívne predstavenia pre rodiny s deťmi, vzdelávacie projekty pre školy a semináre pre pedagógov, vzdelávacie zážitkové workshopy pre firmy. EDUdrama je súčasťou Združenia tvorivej dramatiky Slovenska, Asociace českých dramacenter, medzinárodnej organizácie IDEA (International Drama Education Association), spolupracuje s Katedrou výchovnej dramatiky DAMU v Prahe, nadväzuje spoluprácu s ďalšími organizáciami na Slovensku (Národné osvetové centrum, Slovenská národná galéria), v Maďarsku (Káva Drama, Magyar Dramapedagogiai Tarsasag), Fidea vo Fínsku, UCD Dublin a ďalšími. Veronika Kořínková pôsobí aj ako porotkyňa a lektorka na rôznych súťažiach organizovaných Národným osvetovým centrom, vedie workshopy, prednášky, publikuje o tvorivej dramatike a aktívne sa zúčastňuje na slovenských ako aj medzinárodných festivaloch a vedeckých konferenciách venovaných dramatickej edukácii a vzdelávaniu divadlom. Napríklad - v roku 2019 spolu s Barborou Jurinovou boli účastníčky na World Association of Art Education Conference and World Meeting vo Frankfurte v Nemecku s prezentáciou dramatickej edukácie v Slovenskom kontexte a participovali na tvorbe Frankfurtskej deklarácie o umeleckom vzdelávaní UNESCO. V roku 2022 na kongrese Drama4all - International Drama and Theater Association World Congress in Reykjavík - Island, kde prezentovali prednášku Dramatická edukácia na Slovensku a robili metodický workshop Ronja - dcéra lúpežníka. Veronika Kořínková celkom určite patrí k tým absolventom našej školy, literárno-dramatického odboru, ktorí posúvajú a rozvíjajú ďalej odkaz jedinečnej osobnosti slovenskej dramatickej výchovy - pani Alexandry Skořepovej. Veronika Kořínková očami Barbory Jurinovej: "Spoznala som ju, kde inde, na „dramaťáku“ ako svoju pani učiteľku. To mala za sebou bábkoherectvo na VŠMU a chystala sa učiť v Gaiety School of Acting v Dubline, kde potom založila divadlo Kidding Endsemble. Ako spoluzakladateľka divadla oProti si zahrala v mnohých inscenáciách pre dospelých, dnes už skôr pre mladších divákov. Svoje metodické dramatické zázemie potvrdila štúdiom na Katedre výchovnej dramatiky DAMU v Prahe. Divadelný súbor Lano a literárno-dramatický odbor ZUŠ ostali na dlho jej srdcovou záležitosťou a pracovným pôsobiskom. Tak sme sa stretávali v škole, v práci, v kuchyni, pri nakladaní višní, až kým sme sa s touto zbojníckou kapitánkou, mamou troch dcér, nespojili aj v spoločnom projekte a poslaní v EDUdrame. A tak sa jej skúsenosť vysokohorskej nosičky hodí nielen pri prekonaní každej prekážky, ale aj hory by preliezla, aby si dramatickú výchovu mohol zažiť naozaj každý."

Enikő Ginzery je absolventkou hudobného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Študovala cimbal pod pedagogickým vedením vynikajúcej pedagogičky Beáty Čečkovej. Ako sama hovorí: "Prvé cimbalové hodiny u mojej prvej učiteľky cimbalu, pani Beáty Čečkovej, boli pre mňa očarujúce a smerodajné. Čerpám z toho celý život. Veľmi rada si spomínam na časy, ktoré som prežila na ZUŠ Jozefa Kresánka."

Enikő Ginzery svoje interpretačné umenie sústreďuje na prezentáciu cimbalu ako plnohodnotného koncertného inštrumentu. Študovala na Konzervatóriu v Bratislave, na Akadémii Ferenca Liszta v Budapešti v Maďarsku, na Vysokej škole múzických umení v Bratislave absolvovala doktorandské štúdium. Študovala aj na Hochschule für Musik Saar v Saarbrückene v Nemecku. K jej pedagógom patria: Beáta Čečková, Ľudmila Dadáková, Ilona Szeverényi, profesor Stefan Litwin, Yukiko Sugawara, Daniel Matej.

V roku 1996 sa stala laureátkou medzinárodnej cimbalovej súťaže vo Valašskom Meziříčí. Je koncertne činná v oblasti sólovej i komornej hudby. Od roku 1995 pravidelne koncertuje na významných festivaloch a koncertných pódiách na Slovensku, v Európe a v USA. Pôsobila s množstvom orchestrov o.i.: Slovenská Filharmónia, Rozhlasový orchester SWR Stuttgart, Rozhlasový orchester RSO Berlín, Rozhlasový orchester ORF Wien, Konzerthausorchester Berlín, Rozhlasový orchester SR Saarbrücken, Poľský národný rozhlasový orchester Katowice, Deutsche Kammerphilharmonie Bremen, Rozhlasový orchester NDR Hannover, Orchester der Komischen Oper Berlin, Helsinki Philharmonic Orchestra, Joensoo Symphony Orchestra, Orchestra Sinfonica Haydn di Bolzano, Wiener Symphoniker a tiež s ansámblami: Musik Fabrik Köln, Klangforum Wien, Ensemble Unitedberlin, Ensamble L`art pourl`art, Kammeransamble Neue Musik Berlin, Ensemble Plural, Melos Ethos Ensemble, Ensemble Solamente Naturali, Komorným orchestrom Bohdana Warchala a s Moyzesovým kvartetom atď...

Široký ambitus jej repertoáru zahŕňa skladby od stredoveku až po súčasnosť. Od roku 2010 sa venuje aj hre na historickom cimbale. Intenzívne sa zaoberá interpretáciou hudby stredoveku, interpretáciou pôvodných kompozícií pre salterio z 18. storočia, tabulatúrnymi zbierkami východnej Európy (17. až 18.storočie).

Na svojich koncertoch predstavuje aj vlastné transkripcie. Dôležitým predmetom jej záujmu je interpretácia diel súčasných autorov komponujúcich pre sólový cimbal a pre rôzne nástrojové zoskupenia s účasťou cimbalu. Pravidelne premiéruje diela slovenských i zahraničných autorov. Jej koncertná činnosť je bohatá na premiéry skladieb domácich aj zahraničných skladateľov (o. i. Vladimír Bokes, Juraj Beneš, Juraj Pospíšil , Ilja Zeljenka, Anton Steinecker, Juraj Hatrík, Peter Machajdík, Lukáš Borzík, Michal Košut, Peter Graham, Hans-Joachim Hespos, Theo Brandmüller, Rainer Rubbert, Norbert Fröhlich, João Pedro Oliveira, Lisa Lim, Matthew Whittall, Daniel Biró, Chiel Meijering, Luigi Manfrin, István Láng, Pál Károlyi, Miklós Maros, Máté Hollós, László Tihanyi, Gabriel Irányi, Fabio Nieder, Gwyn Pritchard, Vinko Globokar, Claus-Steffen Mahnkopf, Erik Janson). Doteraz premiérovala približne 50 kompozícií súčasných autorov z rôznych krajín sveta.

Nahrala viecero sólových CD pre vydavateľstvá: Hevhetia, Slovart Records, Verlag Neue Musik. Jej dizertačná práca sa venuje téme zvukových a technických možností cimbalu a jeho predchodcov od staroveku až po súčasnosť.

Foto: Amelie Losier

Simona Janikovičová je absolventkou tanečného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka, ktorú navštevovala v rokoch 1999 - 2006. Viedla ju vynikajúca pedagogička Ildiko Szalaiová. Počas štúdia získala talentovaná študentka základy klasického, jazzového a ľudového tanca. Po absolvovaní tanečného odboru jej učaroval írsky tanec, ktorému sa aktívne venuje od svojich štrnástich rokov. Spočiatku bola tanečnicou pod vedením akreditovaných učiteľov v Irish Dance Center Vienna a od roku 2013 tancuje v Akadémii Írskeho tanca Avalon v Bratislave, kde zároveň pôsobí aj ako pomocná trénerka.

Vyhrala niekoľko medzinárodných súťaží napr. vo Viedni, Bukurešti, Prahe, Bratislave. Na Majstrovstvách Európy v kategórii tanečníc nad 22 rokov sa od roku 2017 umiestňuje na prvých troch priečkach. Zároveň sa na súťaži svetovej úrovne All Irelands 2018 v Killarney v Írsku umiestnila na 18. mieste, kde súťažila s tanečnicami z celého sveta. Niekoľkokrát sa zúčastnila aj na majstrovstvách sveta v Glasgowe, Dubline, Belfaste a i.

Po ukončení Ekonomickej univerzity v roku 2018 sa venuje najmä írskemu tancu a zúčastňuje sa mnohých tanečných vystúpení. Účinkuje v tanečných show v zahraničí - Cornamusa v Nemecku a Celtic Spirit of Ireland vo Francúzsku. V priebehu posledných rokoch sa zúčastnila aj konkurzov do legendárnych tanečných show ako Lord of the Dance a Riverdance.

Mária Reháková je absolventkou hudobného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Flautu študovala v triede pani Valérie Bánovskej. V roku 2018 ukončila bakalárske štúdium jazzovej flauty na prestížnej Guildhall School of Music v Londýne. Teraz pôsobí na slovenskej ako aj londýnskej jazzovej scéne a pravidelne vystupuje vo svetoznámych jazzových kluboch napr. Ronnie Scott’s, The Spice of Life, The Vortex. V rokoch 2019-2021 pôsobila vo vyhľadávanom jazzovom orchestri mladých profesionálov National Youth Jazz Orchestra / NYJO, s ktorým absolvovala viaceré turné po Anglicku, Nemecku, Taliansku Holandsku. Pre NYJO aj komponovala.

Mária Reháková bola tiež hosťujúcim umelcom na viacerých CD úspešnej španielskej speváčky Caroliny Alabau (Primera Mirada, Una Frase Imaginada) ako aj slovenského klaviristu Františka Báleša (Sonety), ktorý získal cenu RadioHeads. Účinkovala v divadelnom predstavení “Rendezvous in Bratislava”, s ktorým absolvovala turné v Anglicku a USA.

Okrem zahraničnej umeleckej činnosti, Mária Reháková pravidelne koncertuje na Slovensku a túži prehĺbiť spoluprácu medzi slovenskými a zahraničnými umelcami.

V lete 2019 odohrala slovenské turné, kde prezentovala aj vlastnú tvorbu. Spolupracovala nielen s poprednými umelcami slovenskej jazzovej scény ako sú Martin Valihora, Oskar Rózsa, Eugen Vizváry, Juraj Griglák, Marián Ševčík a.i., ale na turné prizvala aj zahraničných hudobníkov napr. - Annu Tsombanis z Nemecka, Andreasa Waeltiho zo Švajčiarska.

So svojím projektom “Rehakova Knight Group”, ktorý vedie spolu s britským jazzovým saxofonistom Samom Knightom, získali v roku 2022 Hlavnú cenu v rámci súťaže “Jazz Start Up 2022”. Absolvovali turné po európskych krajinách - Slovensko, Česko, Rakúsko, Estónsko, Veľká Británia a momentálne pripravujú svoj debutový album.

Mária prezentuje svoje slovenské korene doma i v zahraničí vo svojom sextete “Topoľana”. Mária vyrastala ako tanečnica a speváčka v detskom folklórnom súbore Kremienok a ľudové piesne zasadené do multikultúrneho prostredia dostávajú v podaní kapely nový nádych. Stávajú sa aktuálnou výpoveďou pulzujúcej a kultúrne pestrej britskej metropoly, v ktorej má svoje miesto aj Slovensko. Kapela zložená z kombinácie vyhľadávaných slovenských a londýnskych hudobníkov hrá jej jazzové kompozície a aranžmány založené na slovenskej ľudovej hudbe. Kombináciou ľudoviek, jazzu, improvizácie a hudobníkov z rôznych krajín vzniká niečo jedinečné. Na jeseň 2019 s týmto projektom absolvovali československé turné, v rámci ktorého účinkovali na Bratislavských Jazzových Dňoch. V júni 2022 absolvovali ďalšie koncertné turné, odohrali 8 koncertov v 5 európskych krajinách - Veľká Británia, Slovensko, Česko, Rakúsko a Poľsko. V rámci turné nahrali aj svoj debutový album, ktorý vyšiel na jeseň v roku 2023. Rovnomenný album s názvom "TOPOĽANA" nie je len spojením dvoch hudobných žánrov, ale aj prepojením Máriiných vnútorných a vonkajších svetov, v ktorých dospievala - Bratislavy a Londýna. Okrem hudby je súčasťou albumu aj šesť obrazov znázorňujúcich jednotlivé skladby albumu, namaľovaných akademickým maliarom Pavlom Rehákom, Máriiným otcom.

Mira Fornay, medzinárodne uznávaná režisérka a scenáristka, je absolventkou literárno-dramatického odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Jej triednou pedagogičkou bola Alexandra Skořepová. Mira Fornay je autorkou (scenár, réžia) 4 celovečerných filmov a 14 krátkometrážnych. Absolvovala filmovú réžiu na pražskej FAMU a NFTS vo Veľkej Británii. Absolvovala workshopy svetových filmových režisérov Abbasa Kiarostamiho a Mika Leigh. Jej druhý celovečerák, Môj Pes Killer (2013) vyhral Tiger Hivos Award v rámci hlavnej súťaže na Medzinárodnom filmovom festivale v Rotterdame. Film bol uvedený na viac ako 80 medzinárodných filmových festivaloch a okrem iných ocenení vyhral CineVision Award na Mníchovskom MFF, najlepšia réžia na festivale MFF Vilnius ako aj MFF Zerkalo, Najlepší český film 2013 MFF v Plzni. Získal aj nomináciu na EFA, národnú nomináciu na Oscary za Slovensko a získal tri národné filmové ceny “Slnko v Sieti” za najlepšiu réžiu, najlepší scenár a najlepší film 2013-14. Film - Líštičky (2009) – hraný debut Miri Fornay, premiéroval na Medzinárodnom Filmovom Festivale v Benátkach v sekcii Týždňa Kritiky v roku 2009 a podobne ako jej nasledujúci film precestoval tiež top medzinárodné filmové festivaly. Tretí celovečerný film Cook, F**k, Kill ( český názov: Žáby Bez Jazyka) premiéroval v sekcii Rebel s príčinou na A-festivale Tallin Black Nights IFF ako aj na IFF Rotterdam. Počas pandémie ho videlo online vyše 25 zahraničných festivalov. Bol nominovaný na Českého leva v kategórii najlepší film a réžia. Získal cenu Cinerebel na Mníchovskom FilmFeste v roku 2022. Posledný celovečerný film Miri Fornay - MIMI (She - Hero) premiéroval v roku 2023 na 73. ročníku Berlinale v sekcii Generation, kde mu medzinárodná porota udelila GRAND PRIX hlavnú cenu za najlepší celovečerný film v sekcii Kplus.

Lenka Molčányiová je multižánrová flautistka a saxofonistka, skladateľka, aranžérka a hudobná lektorka. Momentálne pôsobí v Bostone v USA, kde pokračuje v magisterskom štúdiu jazzu na prestížnej škole New England Conservatory. Študuje u medzinárodne uznávaných saxofonistov a pedagógov ako Jerry Bergonzi a Donny McCaslin. Lenka začala štúdiom zobcovej flauty na Základnej umeleckej škole Jozefa Kresánka v Bratislave u pedagóga Petra Štrpku. Neskôr si pridala hodiny klavíra u pani Anny Gondášovej, hru na bicích u Juraja Šušaníka, ako aj hodiny saxofónu u Erika Rothensteina a kompozície u Viliama Gräffingera, z toho je zrejmé, že je absolventkou hudobného odboru našej školy. Navštevovala aj literárno-dramatický odbor, jej pedagogičkou bola Adriana Geričová, "dramaťák" jej dal základy pre prácu hudobnej redaktorky Rádia Devín v RTVS v ostatných dvoch rokoch.

Bakalársky titul v hudbe získala Lenka v roku 2017 po trojročnom štúdiu zobcovej flauty u Davida Bellugiho na konzervatóriu "Luigi Cherubini" v talianskej Florencii. Vďaka programu Erasmus študovala počas jedného semestra aj v Lipsku na Hochschule für Music und Theater „F.M. Bartholdy“, kde sa zlepšovala v historicky poučenej interpretácii starej hudby u Antje Hensel a Anny Januj. Štúdium dopĺňala aj workshopmi a majstrovskými kurzami u svetovo uznávaných flautistov: Dorothee Oberlinger, Walter Van Hauwe, Carsten Eckert, Pamela Thorby, Lorenzo Cavasanti a Jiří Stivín. Jazzu so saxofónom sa naplno venovala na VOŠ pri Konzervatóriu Jaroslava Ježka v Prahe u českých jazzmanov Rostislava Fraša a Marcela Bártu.

Ako interpretka klasickej či starej hudby a neskôr aj ako jazzová hudobníčka vystupovala v mnohých krajinách Európy, predovšetkým v Taliansku. S Komorným sláčikovým orchestrom ZUŠ J. Kresánka sa predstavila už ako mladá sólistka v Koncertnej sieni Slovenskej Filharmónie počas 40. výročia ZUŠ ako aj na koncertoch v Zürichu, Lausanne a Ljublane. Získala vysoké ocenenia, vrátane ceny laureáta na flautových súťažiach „Čarovná flauta“ (2009) a „Nitrianska Lutna“ (2011). S triom zobcových fláut "Chicas del David" sa predstavili na prestížnom festivale Maggio Musicale Fiorentino a umiestnili sa na treťom mieste na súťažiach v Tel Avive (TARF) a v Palerme (Premio Claudio Abbado). Ako saxofonistka v jazzovom bigbande VOŠ KJJ pod vedením Milana Svobodu získala mimoriadnu cenu za sólistický výkon na súťaži v rámci Meer Jazz Festivalu v Holandsku.

So svojim autorským projektom Baroque Goes Jazz Trio (s huslistom Jánom Kružliakom ml. a klaviristom Milošom Bihárym), v ktorom prepája jej obľúbený barok s jazzom, sa predstavila na festivaloch Viva Musica! a City Sounds a na pražskom Vyšehrade. Ako členka jazzovej kapely Tibor Feledi Kairos Quintet vystúpila na hlavnom pódiu Bratislavských jazzových dní a na festivaloch Konvergencie, Trnavský Jazzyk, United Islands of Prague, Central European Jazz Showcase a mnohých ďalších. Ich debutový album "Common Playground" získal cenu Radiohead awards za najlepší jazzový album roku 2018. Popri koncertnej činnosti je Lenka spoluzakladateľkou o.z. Za hranice s hudbou, spoluorganizuje a vedie hudobno-vzdelávacie workshopy a jam sessions pre mladých na Slovensku od roku 2017.

Inžinier architekt Viktor Mikus na Základnej umeleckej škole Jozefa Kresánka absolvoval II. stupeň Výtvarného odboru v roku 2006 u pedagóga Blažeja Mikusa a pokračoval v štúdiu na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v odbore Architektúra a urbanizmus. Po absolvovaní vysokej školy v roku 2012 sa venoval architektonickej tvorbe vo viacerých ateliéroch a od roku 2017 pracuje ako BIM manager v developerskej spoločnosti YIT Slovakia. Venuje sa problematike informačného modelovania stavieb, pôsobí v BIM asociácií Slovensko ako predseda pracovnej skupiny zameranej na pozemné stavby. Venuje sa grafickému dizajnu, od roku 2015 spolupracuje s vydavateľstvom Libera Terra.

Momentálne pokračuje v magisterskom štúdiu na Fakulte výtvarných umení VUT v Brne v Ateliéri herných médií.

Martina Jánošíková je absolventkou literárno-dramatického odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. K jej umeleckému formovaniu prispeli pedagogické osobnosti ako Alexandra Skořepová, Mária Šmelíková a Miriam Kalinková. V roku 1998 získala Hlavnú cenu za scénickú miniatúru na celoštátnej súťažnej prehliadke Divadlo a deti pod pedagogickým vedením Miriam Kalinkovej. Vyštudovala bábkoherectvo na Činohernej a bábkarskej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Počas štúdia absolvovala pobyt na The Central School of Speech and Drama v Londýne, v rámci ktorého reprezentovala s predstavením Shakespeare’s Sonnets na festivale The International Puppetry Festival v Erfurte v Nemecku. Deväť rokov pôsobila ako pedagogička literárno-dramatického odboru na Základnej umeleckej škole Jozefa Kresánka. V tom čase sa zoznámila s prepracovanou metodikou uvedeného odboru, ktorú formovala na Slovensku už spomínaná Alexandra Skořepová. Aj vďaka tejto skúsenosti mohla v nasledujúcich rokoch spolupracovať s významným slovenským dramacentrom – EDUdramou, ktoré je dôležitou platformou pre tvorivú dramatiku.

Od roku 2015 pôsobila v kníhkupectve Artforum, kde vytvorila spolu so spisovateľkou Monikou Kompaníkovou formát na podporu detského čitateľstva - Posvieťte si s nami na sny.

V roku 2014 sa vďaka dielni organizovanej Jaroslavou Čajkovou a Národným osvetovým centrom zoznámila s metodikou storytellingu. Martina Jánošíková je od roku 2018 aktívnou storytellerkou a lektorkou. Vidí zmysel v posúvaní storytellingu do prostredia škôl, knižníc a všade tam, kde ide o prepájanie komunít. V roku 2020 absolvovala storytellingový výcvik na Emerson College vo Veľkej Británii. Pôsobí v rozprávačskom zoskupení Príbehom na stope, ktoré sa okrem iného zameriava aj na organizovanie rovnomenného medzinárodného festivalu.

http://www.pribehomnastope.sk/

foto - Kvet Nguyen

Katalin Kramarics je absolventkou hudobného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Na našej škole študovala flautu v rokoch 1989-1992 u pedagogičky Valérii Bánovskej, ktorá mladú nádejnú flautistku veľmi podporovala. V rokoch 1992-1995 študovala na Konzervatóriu v Bratislave u profesorky Marty Braunsteinerovej. V rokoch 1995-1997 študovala na Univerzite Ferenca Liszta v Budapešti v Maďarsku u profesora Lóránta Kovácsa a profesora Jánosa Bálinta. Od roku 1997 študovala aj na Universität Mozarteum v Salzburgu v Rakúsku u profesora Michaela Martina Koflera.

Spolupracovala s viacerými komornými orchestrami ako sólistka napr. Capella Istropolitana, Slovenský komorný orchester, Mníchovský komorný orchester, Komorný orchester Šándora Frigyesa, Camerata Mníchov, Komorná filharmónia Salzburg, Komorná filharmónia Pardubice. V jej repertoári sa nachádzajú diela Johanna Sebastiana Bacha, Karola Filipa Emanuela Bacha, Antónia Vivaldiho, Wolfganga Amadea Mozarta, Domenica Cimarosu. Hrala aj s niekoľkými symfonickými orchestrami - Slovenská filharmónia, Pražská filharmónia, MDR symfonický orchester, Symfonický orchester Konzervatória v Bratislave, Mozarteum orchester v Salzburgu. Predstavila sa v dielach Johanna Joachima Quantza, Cécile Chaminadeovej, Carla Reineckeho, Jacquesa Iberta, Kurta Schwertsika. Získala viacero medzinárodných cien - Concertino Praga (1. miesto-1995), Pražské jaro (3. miesto-1996), Pacem in Terris v Bayreute (2.miesto-1996 (kategória flauta)), Leonardo De Lorenzo v Taliansku (1. miesto-1997), Jean-Pierre Rampal v Paríži (špeciálna cena - 1998), Amilcare Ponchielli flautová súťaž v Cremone (3. miesto-2000), Pražské jaro (2. miesto-2001), Medzinárodná flautová súťaž v Krakove (1. miesto-2002).

Katalin Kramarics pôsobila ako sólová flautistka v Salzburgskej komornej filharmónii pod vedením dirigenta Yoon Kuk Lee, v rokoch 1999 - 2001 v Akademickom orchestri Mníchovských filharmonikov pod vedením dirigenta Jamesa Levina. Ako sólová flautistka pôsobila aj v Pražských symfonikoch od jesene 2001 pod vedením Serge Bauda. Od jesene 2002 je sólovou flautistkou v ,,Gewandhausorchester Leipzig“ pod vedením dirigentov Herberta Blomstedta, Riccarda Chaillyho a Andrisa Nelsonsa a členkou Gewandhaus-Bläserquintett.

Vladislav Plevčík je absolventom tanečného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Talentovaného študenta viedli pedagogičky - Ildiko Szalaiová, Jana Scheinerová, Etela Nôtová a Hana Kopecká. Našu školu navštevoval v rokoch 1998 až 2006, bol aj členom Detského folklórneho súboru Čečinka. Neskôr na Konzervatóriu v Bratislave vyštudoval činoherné a muzikálové herectvo, je absolventom hudobno-dramatického odboru Konzervatória.

Od roku 2012 je členom umeleckého súboru Divadla Nová scéna v Bratislave. Na javisku DNS účinkuje v muzikáloch Ôsmy svetadiel, QUEEN show - pocta legende, Princ a Večernica, Mata Hari, Hairspray, Obchod na korze, Madame de Pompadour, Rómeo a Júlia, Mačky, IAGO, ako aj v komédiách Vyhadzovači, Sluha dvoch šéfov, či v dráme Punk Rock. Hosťuje v Národním divadle moravskoslezském v Ostrave, v Divadle GUNAGU a v Divadle Komédie v Bratislave. Účinkoval aj na Letných shakespearovských slávnostiach v roku 2019 – v tragédii Rómeo a Júlia.

Pred kamerami sa prvý krát objavil v roku 2013 v televíznom seriáli RTVS Kolonáda, ďalej vo filmovej rozprávke Zázračný nos a filme Spievankovo. Účinkoval v českých televíznych seriáloch Ordinace v růžové záhradě 2 a Specialisté, ako aj vo filmovej komédii Cez prsty. Hral v jednom z najsledovanejších slovenských filmov posledných rokov - Únos. Medzi jeho seriálovú tvorbu patrí aj komediálny seriál Víťaz a úspešný historický seriál RTVS Čas nádejí.

Remigius Klačanský je absolventom hudobného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Ako mimoriadne nadané dieťa začal študovať hru na klavíri od svojich štyroch rokov v triede výnimočnej pedagogičky Anny Gondášovej.

K jeho najväčším úspechom patrí popri mnohých víťazstvách na celoslovenských klavírnych súťažiach a popredných umiestneniach na európskych podujatiach aj vystúpenie so Symfonickým orchestrom Slovenskej filharmónie vo veku 11 rokov.

Po úspešnom absolvovaní Konzervatória v Bratislave v roku 2017 nastúpil na VŠMU na štúdium kompozície do triedy profesora Jevgenija Iršaia. V súčasnosti je poslucháčom viedenskej Universität für Musik und darstellende Kunst, ktorá patrí rok čo rok medzi celosvetovo najlepšie hodnotené hudobné vysoké školy.

V jeho zatiaľ krátkej, ale už pomerne obsiahlej kariére skladateľa sa mu podarilo zhudobniť niekoľko študentských filmov z VŠMU. Venuje sa kompozícii súčasnej i klasickej hudby a to pre komorné, ale aj veľké telesá ako je symfonický orchester. Kompozičné kvality boli ocenené na významných súťažiach: 1. cena "Wiener Filmmusikpreis 2020" prestížna rakúska súťaž filmovej hudby; 3. cena "Generace 2021" Medzinárodná súťaž súčasnej hudby; Finalista súťaže "Austrian Composers Media Music Award" 2023.

S väčšou produkciou filmovej hudby sa Remigius Klačanský prvýkrát stretol pri nahrávaní hudby pre český film "Po strništi bos". Komponuje filmovú hudbu do seriálov, reklám a image-filmov na Slovensku, v Rakúsku, ale aj do projektov v iných krajinách.

Jeho hudobné kompozície možno počuť napr. v seriáloch TV Markíza - "Kuchyňa", "Šťastní vs. Šťastní", "Milenky" ako aj v relácii RTVS "Hudba made in Slovakia" a v predstavení SND “Fashion Ballet 22” - výstup Unlike pre choreografa Adriana Ducina. Spolupracuje aj s rakúskym Červeným krížom a aj s niekoľkonásobne oceňovaným rakúskym filmárom Maximillianom Leithnerom. Spolupracuje s jedným z najvýznamnejších slovenských skladateľov filmovej a divadelnej hudby - Michalom Novinskim.

Remigius Klačanský sa venuje aj populárnej hudbe a to ako hudobný producent pod menom "Remo". Venuje sa aj hre na klávesových nástrojoch a to v niekoľkých projektoch a kapelách, ako napr. BL-Gospel. Pôsobí tiež ako klavirista v Divadle Nová scéna. Ako klavirista mal tú česť hrať na jednom pódiu s niektorými legendami slovenskej hudobnej scény ako napr.: Vašo Patejdl, Pavol Hammel, Beáta Dubasová, Janko Lehotský. "...vždy veľmi rád spomínam na všetky tie dni strávene na ZUŠ Jozefa Kresánka a stovky ak nie tisícky hodín, ktoré sme tam precvičili, pripravovali sa na koncerty a súťaže. Boli to krásne časy :)"

Lucia Kralovičová je absolventkou literárno-dramatického odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. K jej umeleckému a ľudskému formovaniu prispeli pedagogické osobnosti ako Alexandra Skořepová, Mária Šmelíková, Miriam Kalinková, Ivan Martinka. Vyštudovala bábkoherectvo na Činohernej a bábkarskej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Forma a pedagogické vedenie v ročníku "tety Saši" na ZUŠke bolo pre ňu silnou inšpiráciou, na základe ktorej začala vnímať, že dramatické a divadelné procesy v rámci práce so skupinou, ju bavia a lákajú oveľa viac ako samotný výsledok tvorby. Preto sa začala zaoberať terapeutickými možnosťami, ktoré divadlo ako umenie ponúka. Vyštudovala odbor Liečebná pedagogika na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a začína sa venovať terapeutickým potenciálom divadla - dramatoterapii.

Počas vysokoškolského štúdia moderovala v Slovenskej televízii /RTVS/ detskú televíznu reláciu Gombička a Gombíkovo. Päť rokov pôsobila ako pedagogička literárno-dramatického odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Počas materskej dovolenky spolupracovala aj s o.z. Bábky v nemocnici, ktoré prináša bábkovú hru k detským hospitalizovaným pacientom. Ako liečebná pedagogička sprevádzala v smútení niekoľko rokov deti a dospelých po strate blízkej osoby v neziskovej organizácii Plamienok, kde v rámci skupinovej dramatoterapie vznikli aj autentické divadelné predstavenia. Najdlhšie pôsobí v divadle Dúhadlo, pri občianskom združení UP- Down syndrom, ktorého je spoluzakladateľkou a dramatoterapeutkou. V divadle Dúhadlo pôsobia dnes už dospelí herci s Downovým syndrómom. Spoločne tvoria autorské divadelné predstavenia, ktorými komunikujú svoj, ale aj náš svet, cez vlastnú jedinečnú expresiu. Tento súbor rastie tak, ako jeho členovia a od dramatoretrapie sa súbor posúva smerom k teatroterapii a sociálnemu divadlu. Súbor odpremiéroval 8 autorských predstavení, posledné predstavenia sú Čudo a Červená sa Čiapočka. Divadlo Dúhadlo sa zúčastňuje na rôznych postupových súťažiach amatérskych divadelných súborov vyhlasovaných Národným osvetovým centrom.

Lucia Kralovičová ďalej pôsobí ako dramatoterapeutka v center o.z. Rata - 1x do týždňa rozvíja deti v sociálnej oblasti. Aktuálne pôsobí aj v o.z. Vŕby, ktoré sa venuje dospelým onkologickým pacientom v nemocnici. Koordinuje rôzne dobrovoľnícke programy tak, aby pacienti s touto náročnou diagnózou pocítili blízkosť, necítili sa osamelo a mohli mať napr. zážitok z koncertu priamo na oddelení. Na základe svojich skúseností vidí zmysel a liečivý potenciál spojenia ľudského kontaktu a umenia.

Foto: Lucia Trubačíková

www.updownsyndrom.sk

www.vrby.sk

Andrej Záhorec je absolvent hudobného odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka, absolvoval v hre na sláčikové hudobné nástroje - husle. Počas štúdia ho viedli skvelí učitelia ako pani Zuzana Lörincová, pani Ružičková a pán Konstantin Ilievsky. Popri klasickej hudbe prepadol vášni ľudovej piesne a stal sa členom DFS Čečinka. Jeho folklórny život pokračoval vo FS Devín a neskôr vo FS Ekonóm. S niektorými členmi dodnes stále spolu hrávajú a účinkujú pod menom Ľudová hudba Andreja Záhorca alebo Kaviarenský orchester Andreja Záhorca. V roku 2005 ho život zavial do Írska, kde sa popri kancelárskej práci podieľal na organizovaní kultúrneho života slovákov žijúcich v Írsku, založení Slovak Centre Ireland a Folklórneho súboru Ostroha, ktorý tento rok oslavuje 15 rokov založenia. Ovplyvnený rôznymi hudobnými stretnutiami a hudobnými žánrami počas pôsobenia v Írsku, založil po návrate na Slovensko kapelu SwinGang, ktorá dodnes prezentuje hudobný štýl Jazz manouche alebo tzv. gypsy swing, gypsy jazz. Taktiež po návrate na Slovensko v roku 2011 pokračoval v šírení a prezentácií ľudovej kultúry ako predník vo FS Gymnik (4 roky) a súbežne aj v ĽH Andreja Záhorca. Folklór a jeho rôzne podoby sa stali neoddeliteľnou súčasťou jeho života a aktuálne pôsobí vo viacerých hudobných zoskupeniach: ĽH Andreja Záhorca, Kaviarenský orchester Andreja Záhorca, kapela SwinGang, Bratislava Hot Serenaders, kapely Sokoly, OĽUN - Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu /RTVS/ - kde pôsobí aj ako organizačný vedúci. Okrem aktívneho hrania pracuje aj ako externý redaktor Slovenského rozhlasu - redakcia folklóru a zároveň pôsobí v Karloveskom centre kultúry ako zamestnanec oddelenia kultúry. Počas celej hudobnej kariéry spolupracoval a stále spolupracuje so svojou ľudovou hudbou s mnohými detskými folklórnymi súbormi, pre ktoré nahrali CD, hudobné doprovody k tancom, alebo ich aktuálne doprevádzajú na vystúpeniach.

Andrej Záhorec je aj večný študent. Po ukončení oboch stupňov ZUŠ Jozefa Kresánka dodnes študuje (udržiava sa vo forme) pod vedením ďalších pedagógov - pán Rafael Hrdina, pán Bohdan Warchal mladší, Zoe Conway (Írsko), pani Dana Leščenková (spev) a aktuálne aj Ján Gréner (husle).

Alžbeta Vrzgula je absolventkou hudobného aj literárno-dramatického odboru Základnej umeleckej školy Jozefa Kresánka. Od jedenástich rokov trávila poobedia v rôznych triedach/odboroch našej školy. Po zobcovej flaute u pána Janka Kružliaka si vyskúšala bigbandové hranie už ako klarinetistka u pána Petra Bartoníka a kratučko pokukovala aj po bicích. Jej hlavnými predmetmi naprieč rokmi však bol klasický spev a “dramaťák”. Na spev k pani učiteľke Vierke Kordošovej chodila ešte aj počas vysokej školy, dávno po absolvovaní druhého stupňa ZUŠ. A práve výber vysokej školy definitívne formovala skúsenosť z LDO, literárno-dramatického odboru. Vďaka tvorivému a otvorenému vedeniu tety Saši - pani Alexandry Skořepovej, a neskôr Miriam Kalinkovej Pavelkovej zistila, že hoci ju to neťahá k herectvu, divadlo je to médium, ktorému verí, že môže meniť svet.

Študovala réžiu a dramaturgiu na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave so študijnými pobytmi vo francúzskom Poitiers a v českom Brne. Ako asistentka réžie spolupracovala s českým režisérom Davidom Jařabom a absolvovala stáž u známeho nemeckého kolektívu Rimini Protokoll. V roku 2017 bola jednou zo zakladajúcich členiek nezávislého profesionálneho divadla Uhol_92 so sídlom v Bratislave.

Alžbeta Vrzgula píše hry a inscenuje ich nielen pre Uhol_92, ale aj pre iné divadlá, pričom sa sezónne angažuje aj vo festivalovej produkcii pre hudobný festival Pohoda, kde pôsobí ako dramaturgička pre performatívny program.

V roku 2022 získala cenu DOSKY za hru Ponížení a krvilační v kategórii Najlepšia réžia sezóny a na jeseň 2023 mala svoj režijný debut v Čechách, kde pre Mestské divadlá pražské - divadlo Komedie režírovala hru Já, Johan*a. Jej posledná inscenácia Happy End mala pre divadlo Uhol_92 mala premiéru v apríli 2024.